Nové sumy stravného
27. 2. 2025
Dňa 27. 2. 2025 bolo zverejnené OZNÁMENIE Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z., ktorým sa ustanovili nové sumy stravného.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 297/2024 Z. z. oznamuje, že suma stravného podľa § 5 ods. 1 prvej vety zákona určená podľa § 8 ods. 1 prvej vety zákona na základe splnenia podmienky pre zvýšenie súm stravného za mesiac január 2025 je
a) 8,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
b) 13,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
c) 19,50 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
Uvedené sumy stravného sa uplatňujú od 1. apríla 2025.
K
Príplatky za prácu vo sviatok, za nadčas, cez víkend a v noci
26. 9. 2022
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Mzdové zvýhodnenia majú špecifický charakter, nakoľko nárok zamestnancovi vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce, napr. nárok na príplatok za prácu v noci vzniká zamestnancovi len v prípade, ak vykonával prácu noci.
V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy príplatkov:
• mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
a ďalej aj plnenia:
• mzdu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku,
• náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska,
• odstupné,
• odchodné.
Do 31. 12. 2020 sa minimálna výška príplatkov určovala ako príslušné % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, alebo ako príslušné % zo sumy priemerného hodinového zárobku zamestnanca (pri príplatku za prácu nadčas a za prácu vo sviatok), pričom priemerný hodinový zárobok zamestnanca nemohol byť nižší ako suma platnej minimálnej mzdy (ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve) alebo nemohol byť nižší ako suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce (ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve). To znamená, že ak došlo k nárastu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, automaticky sa zvýšili aj mzdové príplatky za vykonanú prácu.
Počnúc 1. 1. 2021 sa mechanizmus určovania príplatkov zmenil, a ich zákonná minimálna výška sa už neurčuje percentuálnou sadzbou z hodinovej minimálnej mzdy; mzdové príplatky sú stanovené pevnou sumou v Zákonníku práce, napr. najnižšia suma príplatku za hodinu práce v sobotu nie je stanovená ako 50 % z minimálnej hodinovej mzdy, ale je určená pevnou sumou ustanovenou v Zákonníku práce.
K
Vyradenie pohľadávok z účtovníctva
23. 9. 2022
Starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu je pre podnikateľa nemenej dôležitý proces ako získavanie zákaziek, pretože až po úhrade pohľadávky je možné považovať obchod za úspešne zavŕšený.
Ak vstupuje firma do obchodného vzťahu s novým obchodným partnerom, mala by dôsledne overiť jeho údaje z obchodného, prípadne živnostenského registra – pre úplné označenie na daňových dokladoch, prípadne neskôr na žalobnom návrhu. Vhodná je aj priebežná kontrola aktuálnosti údajov, nie každý partner včas oznámi napríklad zmenu spôsobu konania za spoločnosť, zmenu sídla spoločnosti alebo iných identifikačných údajov dlžníka. V prípade pochybnosti o solventnosti obchodného partnera je vhodné nahliadnuť do registra účtovných závierok, do ktorého je každá spoločnosť povinná ukladať ročnú účtovnú závierku. Na internete na stránkach obchodného registra sa nachádza aj evidencia úpadcov.
V rámci prevencie je dôležité dodržiavanie základných pravidiel uzatvárania zmluvných vzťahov. Je prirodzené, že nie každá zmluva je v písomnej forme, často ide len o plnenie dodávky na základe objednávok. Dodávateľ by mal uzatvoriť aspoň rámcovú zmluvu, v ktorej si obchodní partneri dohodnú základné princípy spolupráce. Ide napr. a sankcie v prípade neplnenia zmluvného vzťahu, napr. úroky z omeškania pri nesplnení peňažných pohľadávok, zmluvnú pokutu či možnosti ukončenia zmluvného vzťahu.
Po neuhradení pohľadávky v lehote splatnosti včas upozornite svojho obchodného partnera na uplynutie lehoty splatnosti faktúry. Ak dlžník ani po upomienke faktúru nezaplatí, je potrebné tento problém riešiť. Vhodným postupom je obrátiť sa včas s riešením záležitosti na právnika, ktorý zašle dlžníkovi kvalifikovanú výzvu, aby v lehote stanovenej vo výzve dlžník dobrovoľne splnil svoj záväzok. V prípade jeho nesplnenia upozorniť dlžníka na využitie možnosti vymáhať svoju pohľadávku aj prostredníctvom súdu.
Ak je dlžník ochotný svoj záväzok reálne riešiť, avšak z jeho pohľadu nie je možné, aby svoj záväzok uhradil okamžite, veriteľ by mal požiadať dlžníka o písomné uznanie záväzku, najlepšie formou notárskej zápisnice. Túto je možné v prípade nesplnenia záväzku dlžníka využiť ako exekučný titul na priame vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora, bez nutnosti súdneho konania. Ak dlžník odmieta uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice, riešením je aj písomné uznanie záväzku dlžníka s úradne overeným podpisom (napr. pre možnosť prípadného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka). Písomné uznanie záväzku je vhodné spojiť so splátkovým kalendárom. V prípade pochybnosti o solventnosti partnera by si mal dodávateľ zabezpečiť pohľadávku niektorým zo zabezpečovacích nástrojov (zmluvná pokuta, ručenie, záložné právo a pod.).
Ak sa javí pohľadávka nevymožiteľná alebo náklady s jej vymáhaním presiahnu hodnotu pohľadávky, vhodným riešením je odpis pohľadávky. Odpis pohľadávky je jednostranným úkonom na strane veriteľa, ktorý odpíše pohľadávku pri trvalom upustení od jej vymáhania. Odpis pohľadávky je jedným zo spôsobov definitívneho vyradenia pohľadávky z účtovníctva z iného dôvodu, ako je úhrada alebo započítanie. Odpis pohľadávok však nemožno stotožňovať so zánikom pohľadávky. Odpis predstavuje trvalé upustenie od vymáhania.
K
Stanovenie minimálnej mzdy pre rok 2023
23. 9. 2022
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov sa sumy minimálnej mzdy určujú vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €.
Minimálna mzda sa určuje dvomi spôsobmi:
• dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov podľa § 7 zákona o minimálnej mzde (odborové zväzy a zamestnávateľské zväzy) alebo
• výpočtom podľa zákonom predpísaného vzorca určeného v ust. § 8 zákona o minimálnej mzde (tzv. zákonný automat).
Stanovenie výšky minimálnej mzdy je teda primárne založené na dohode sociálnych partnerov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, minimálna mzda sa vypočíta nasledovne [poznámka: tento postup sa uplatňuje počnúc rokom 2021 podľa novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde]:
mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
K
Dvojité zdanenie
21. 9. 2022
Pri určovaní vyčíslenia „celosvetového“ základu dane daňovníka s NDP aj v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia sa postupuje výlučne podľa ZDP (nie podľa zahraničných právnych predpisov).
Zo „štandardného“ spôsobu zisťovania základu dane vrátane uplatňovania daňových výdavkov podľa ZDP sú v prípade stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí len daňové výdavky uvedené v § 17 ods. 14 ZDP.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 14 ZDP daňovými výdavkami stálej prevádzkarne daňovníka umiestnenej v zahraničí sú vo všeobecnosti aj výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov platných v štáte umiestnenia tejto stálej prevádzkarne, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch.
Ak napr. daňovník, ktorý má stálu prevádzkareň umiestnenú na území Nemecka je povinný podľa osobitných pracovnoprávnych predpisov platných na území tohto štátu uhrádzať zamestnancom cestovné náhrady výdavkov na pracovné cesty, vynaložené výdavky (náklady) daňovníka (zamestnávateľa) sú daňovým výdavkom v rozsahu, na ktorý vzniká nárok zamestnancov podľa týchto nemeckých pracovnoprávnych predpisov (nie do výšky obdobného nároku zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách platného na území SR).
Daňovník, fyzická osoba, podnikajúci v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý je účtovnou jednotkou len v zahraniční a na území SR nie je účtovnou jednotkou, t.j. neuplatňuje si preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, si môže na území SR, uplatniť ku všetkým svojim celosvetovým zdaniteľným príjmom, výdavky percentom z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 ZDP. Rovnakým spôsobom určený základ dane z príjmov zo zahraničia použije aj pri následnom uplatňovaní metódy zápočtu alebo metódy vyňatia.
K