Nové sumy stravného
6. 10. 2023
Dňa 20. 9. 2023 bolo schválené opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 368/2023 Z. z. o sumách stravného.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov ustanovuje sumy stravného pre časové pásma, ktoré sú
- 7,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 11,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 17,40 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
Zrušuje sa opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 171/2023 Z. z. o sumách stravného a nové opatrenie nadobúda účinnosť 1. októbra 2023.
K
Polemiky okolo rodičovského príspevku
15. 9. 2009
Ministerstvo financií SR (MF) je proti tomu, aby od začiatku budúceho roka výška rodičovského príspevku závisela od toho, či rodič odchodom na rodičovskú dovolenku stratil alebo nestratil svoj pracovný príjem. Rodičovský príspevok je sociálnou dávkou, ktorá nie je viazaná na zaplatené poistné. Podľa MF je zaplatené poistné zohľadnené už vo výške materského príspevku, preto nesúhlasí, aby sa do štátnych sociálnych dávok zavádzala zásluhovosť.
Podľa návrhu MPSVaR rodičovský príspevok pre rodičov, ktorí sa rozhodli pre osobnú starostlivosť o dieťa, stratili svoj pracovný príjem a spĺňajú podmienky nároku na materské, by sa mal od začiatku budúceho roka zvýšiť do dvoch rokov veku dieťaťa zo súčasných 164,22 € na 256 €. Po dvoch rokoch veku dieťaťa do jeho troch rokov by sa táto dávka mala znížiť na 164,22 €. Rodičia, ktorí pred narodením dieťaťa boli nezamestnaní, resp. pracovali len krátkodobo a nesplnili podmienky nároku na materské, by od januára budúceho roka mali rodičovský príspevok poberať naďalej v súčasnej výške 164,22 €.
Systém vyplácania rodičovského príspevku v dvoch úrovniach kritizujú aj odborári. Odborári upozorňujú na to, že rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poskytuje sa osobám, ktoré sa ocitli v určitej sociálnej situácii. Konfederácia odborových zväzov preto považuje navrhnuté znenie za diskriminačné.
Ministerstvo práce navrhuje rodičovský príspevok poskytovať len rodičom, ktorí sa rozhodnú pre osobnú starostlivosť o dieťa a nevykonávajú žiadnu zárobkovú činnosť. Rodičia, ktorí sa rozhodnú pre vstup do zamestnania alebo návrat na trh práce ešte pred skončením nároku na rodičovský príspevok, by mali mať nárok na nový jednorazový príspevok vo výške 25 % sumy poberaného rodičovského príspevku. Ak rodičovi, ktorému bol jednorazový príspevok poskytnutý, vznikne z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa opakovane nárok na rodičovský príspevok, navrhuje sa poskytovať tento príspevok vo výške 75 % zo sumy rodičovského príspevku za príslušné kalendárne mesiace. Štát bude aj naďalej platiteľom poistného na starobné dôchodkové poistenie, invalidné poistenie a zdravotné poistenie za rodičov, ktorí sa rozhodnú pre osobnú starostlivosť o dieťa a ktorým sa bude poskytovať rodičovský príspevok.
Vo svojom programovom vyhlásení sa vláda zaviazala k tomu, že bude presadzovať postupné zvyšovanie rodičovského príspevku v časovom horizonte do roku 2010 tak, aby saturoval stratu pracovných príjmov rodiča aspoň na minimálnej úrovni. Počas súčasnej vlády sa rodičovský príspevok zvyšoval vždy v septembri podľa zákonného mechanizmu, ktorý sa zaviedol ešte pred nástupom terajšieho kabinetu. Počas štyroch zvyšovaní rodičovského príspevku, ku ktorému došlo za súčasnej vlády sa táto dávka upravila smerom nahor celkovo o 23,8 €.
Návrh novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení
11. 9. 2009
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) odporúča, aby sa od začiatku budúceho roka dočasne občanom zabránilo v prístupe k doplnkovému dôchodkovému sporeniu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá má byť účinná od 1. januára budúceho roka.
Rezort financií počas pripomienkového konania upozornil, že táto právna úprava je neštandardná a nesúhlasí s ňou ani Národná banka Slovenska. Žiadajú dočasné obmedzenie platného uzatvárania účastníckych zmlúv s novými klientami z navrhovanej novely zákona vypustiť.
MPSVR požaduje, aby doplnkové dôchodkové spoločnosti nemohli platne uzatvárať zmluvy s novými klientami dovtedy, kým právoplatne nezosúladia štatúty svojich fondov a dávkové plány so zmenami navrhovanými v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení.
Ministerstvo financií považuje návrh na dočasné obmedzenie uzatvárania nových zmlúv za nedostatočne odôvodnený. Štatúty doplnkových dôchodkových fondov budú podľa ministerstva financií pre všetkých účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia záväzné bez ohľadu na to, či uzatvorili účastnícku zmluvu ešte pred ich zosúladením s novým zákonom. Podľa ministerstva financií jediným dôvodom pre neuzatváranie nových zmlúv z dôvodu prijatia nového zákona môže byť zmena dávkových plánov.
Navrhovanou novelou zákona sa okrem iného majú zliberalizovať prestupy medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Správcovia penzijných úspor si poplatok za prestup klienta do inej spoločnosti nebudú môcť účtovať v prípade, ak dobrovoľný penzijný sporiteľ bude chcieť zmeniť spoločnosť po troch rokoch od uzatvorenia zmluvy o sporení v treťom pilieri. Spoločnosť na poplatok za prestup k inému správcovi úspor nebude mať nárok ani vtedy, ak je sporiteľ zamestnancom zamestnávateľa, ktorý nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má prestupujúci účastník uzatvorenú zmluvu.
Vláda bude v roku 2010 škrtať výdavky vládnej spotreby
11. 9. 2009
Konsolidáciu verejných financií podľa premiéra ľudia nepocítia. Opatrenia, ktoré musia robiť vlády v Maďarsku a Česku, kde sa napríklad hovorí o zvyšovaní daní, o znižovaní sociálneho štandardu a pod. sa na Slovensku robiť nebudú.
V tom premiér vidí obrovský rozdiel medzi SR a inými krajinami. Cieľom konsolidácie verejných financií je dosiahnuť, aby SR bola v roku 2012 na trojpercentnom deficite verejných financií, čo je požiadavka Maastrichtu. Sociálny štandard, ktorý bol nastavený v roku 2008 zostane zachovaný. Dane sa zvyšovať nebudú a vláda garantuje aj valorizáciu dôchodkov. Alkohol a tabak nie sú súčasťou sociálneho štandardu a bude si ich treba zaplatiť.
Slovensko má najdrahšie PHL z okolitých krajín
10. 9. 2009
V porovnaní s okolitými krajinami, ktoré sú súčasťou Európskej únie, má Slovensko najdrahšie pohonné látky (PHL). Ako agentúru SITA informoval internetový portál natankuj.sk, k 7. septembru tohto roka bolo Slovensko na 16. mieste v rebríčku porovnávajúcom ceny benzínov s daňami, keď bola na úrovni 1,183 € za liter.
Oproti prvému v poradí - Rumunsku je cena za liter benzínu s daňami na Slovensku drahšia o 0,265 €. Svoju pozíciu si Slovensko neudržalo v rebríčku cien nafty s daňami a kleslo o jedno miesto. Podľa portálu je Slovensko aktuálne na predposlednom mieste. Priemerná cena nafty s daňami na Slovensku bola 1,110 € za liter, čo je oproti rumunským priemerným cenám, ktoré boli v sledovanom období najnižšie, viac o 0,257 € za liter.
Aktuálne na 19. mieste je Slovensko v rebríčku najnižších cien benzínov bez daní. V rebríčku cien nafty bez daní je SR na 9. mieste.