Nové správne poplatky
10. 2. 2025
Podľa zákona o správnych poplatkoch správny orgán, ktorým je stavebný úrad, bude od 1. júla 2026 vyberať správne poplatky prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.
Štátna pokladnica poskytne pre úradníkov stavebných úradov aplikačné vybavenie na evidenciu všetkých poplatkových úkonov a konaní, pri ktorých poplatková povinnosť podľa nového stavebného zákona vznikne po 1. júla 2026. Poplatky sa platia na účet vedený v Štátnej pokladnici, ale uhradené poplatky zostávajú rozpočtovo určeným príjmom obce, na ktorej poplatková povinnosť vznikla (prípadne ak poplatková povinnosť vznikla na inom orgáne verejnej moci ako obec, napr. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu alebo Dopravný úrad, príjmy z poplatkov sa stávajú prímom štátneho rozpočtu). Štátna pokladnica bude vykonávať rozúčtovanie príjmov z poplatkov na účty obcí do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa tieto poplatky uhradili. Poplatky uhradené na stavebnom úrade, ktorým je obec, v hotovosti, sú priamo príjmom obce. Vrátenie poplatkov sa realizuje po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku úradníkom na stavebnom úrade, a to vystavením príkazu na úhradu v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, pričom vrátené finančné prostriedky ponižujú čisté saldo, ktoré má Štátna pokladnica za daný kalendárny mesiac previesť na účet obce.
Zároveň sa upravuje režim platenia správnych poplatkov v prípadoch konfliktu dvoch právnych úprav. Vo vzťahu ku konaniam, ktoré podľa Stavebného zákona budú dokončené podľa doterajších predpisov (teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) sa ustanovuje osobitný režim v tom, že tieto konania a úkony budú vždy spoplatňované podľa úpravy účinnej 31. marca 2025 – a to z dôvodu, že nová právna úprava nepozná poplatky za konania a úkony podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona v znení neskorších predpisov.
S
Živnostníci doplatili po výzve poistné vo výške 375-tisíc eur
2. 10. 2018
V septembri 2018 Sociálna poisťovňa odoslala upozornenia na aktuálny nedoplatok na poistnom za august 2018 živnostníkom a ostatným samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO).
Formou SMS a e-mailov im odoslala 18 135 správ, ktoré upomínali dlžné poistné vo výške 2 388 788 eur. Živnostníci po doručení týchto správ doplatili 375 484 eur, čo predstavuje 15,72 % úspešnosť z upozorňovanej sumy. Zasielanie správ, ktoré pripomínajú aktuálny nedoplatok SZČO, je služba Sociálnej poisťovne. Ak živnostníci túto službu využijú a obratom dlžnú sumu zaplatia, vyhnú sa možným nepríjemnostiam, ktoré súvisia s vymáhaním dlhu, prípadne až exekúcii.
Hlúpa chyba odhalila 130-miliónový daňový podvod
1. 10. 2018
Doterajšie vyšetrovanie megadaňového podvodu odhalilo, že do prípadu boli zapojené firmy nielen zo Slovenska, ale aj z ďalších krajín EÚ.
Úplne neznáma firma Clean Energy Trade vykázala pred štyrmi rokmi jeden z najväčších ziskov spomedzi všetkých spoločností na Slovensku. Nakoniec sa však ukázalo, že celý biznis je podvod. Finančná správa (FS) si posvietila na túto firmu, na čele ktorej stál francúzsky občan Jean Pierre Rougé. Po daňovej kontrole vyplynulo, že Clean Energy Trade vôbec nie je zisková a v skutočnosti dlhuje na daniach viac ako 130 miliónov eur. Podľa informácií Aktuality.sk celý podvod finančníci odhalili na základe hlúpej chyby. Clean Energy Trade vo svojich faktúrach uviedla zlé údaje o jednom svojom obchodnom partnerovi. Keď kontrolóri preverovali účtovné dokumenty, tak si všimli, že identifikačné číslo sa nezhoduje s oficiálnym názvom spoločnosti z Veľkej Británie. Následne ďalšie pátranie odhalilo, že táto britská firma s Clean Energy Trade nikdy neobchodovala, a preto ani nemohla mať s ňou žiadne faktúry. Finančná správa sa k tomuto prípadu odmietla bližšie vyjadriť. „V tomto prípade platí, že kontroly, ktoré sa vykonávali a ukončili pred 1. 1. 2018, nemôžeme komentovať vzhľadom na to, že ide o daňové tajomstvo,“ odkázala hovorkyňa FS Ivana Skokanová.
Trend zdražovania peňazí pokračuje
28. 9. 2018
Dve pre Slovensko kľúčové krajiny zvýšili základné úrokové sadzby v snahe brzdiť zadlžovanie sa domácností. USA udávajú ekonomické trendy pre zvyšok sveta a Česká republika je naším druhým najväčším obchodným partnerom. Obe krajiny sa navyše zastrájajú, že toto zvýšenie neostane posledným.
Česká národní banka zvýšila nástroj menovej politiky o štvrť percentuálneho bodu z 1,25 percenta na 1,50 percenta. Stalo sa tak už tretí raz v roku 2018, naposledy zvýšila úrokové sadzby v auguste a do konca roka tak môže urobiť ešte dvakrát. Druhé zvýšenie však ešte nie je isté, tvrdí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. „Uvidíme, akú veľkú váhu bude ČNB pripisovať kurzu koruny, ktorý momentálne nereaguje na vývoj ekonomiky, ale podlieha medzinárodným rizikám,“ uviedla Muchová. Podľa Lukáša Kovandu z Czech Fund je za neobvykle svižným postupom ČNB najmä snaha schladiť prehrievajúci sa miestny trh práce a čiastočne aj trh s nehnuteľnosťami, no hlavne odstrániť hrozbu slabej koruny, ktorá je potenciálne nežiaducim protiinflačným činiteľom. „Česká národní banka tiež musí tlmiť možný dosah ďalšieho zvyšovania platov a do určitej miery tiež zdražovanie energií,“ doplnil zoznam dôvodov Kovanda. Rast cien energií, tak elektriny, ako aj plynu, bude v rozmedzí šesť a deväť percent.
Pnutie na trhu práce zvýši Slovákom platy
26. 9. 2018
Podľa prognóz Národnej banky Slovenska na tretí štvrťrok tohto roka chýba na našom pracovnom trhu viac ako 80-tisíc pracovníkov, čo je približne počet obyvateľov Nitry alebo Banskej Bystrice. Chýbajúca pracovná sila tak tlačí na zvyšovanie platov. „Mzdové náklady boli revidované nahor. Do roku 2020 by mali kumulatívne vzrásť o 21 percent, pričom produktivita práce by sa mala zvýšiť miernejšie,“ dopĺňa guvernér NBS Jozef Makúch. Absencia ľudí však okrem toho spomaľuje aj rast hrubého domáceho produktu o jedno celé percento. Dopĺňa, že to môže mať v dlhšom horizonte dosah na našu konkurencieschopnosť.
Národná banka Slovenska však i napriek tomu očakáva, že rast HDP v strednodobom horizonte neklesne pod štyri percentá. V budúcom roku sa dokonca ešte zvýši o polovicu percentuálneho bodu na 4,5 percenta, k čomu pomohli vyššie súkromné investície, tvorba hrubého fixného kapitálu, rýchlejšie čerpanie eurofondov, ale aj zvýšenie investícií do automobilového priemyslu. „Naopak, slabšiu dynamiku zaznamenala súkromná spotreba, ktorá nenaviazala na silný rast mzdovej bázy,“ pokračuje Makúch. V budúcnosti by sa to však malo zmeniť a domáca spotreba bude vyššia.