Nové správne poplatky
10. 2. 2025
Podľa zákona o správnych poplatkoch správny orgán, ktorým je stavebný úrad, bude od 1. júla 2026 vyberať správne poplatky prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.
Štátna pokladnica poskytne pre úradníkov stavebných úradov aplikačné vybavenie na evidenciu všetkých poplatkových úkonov a konaní, pri ktorých poplatková povinnosť podľa nového stavebného zákona vznikne po 1. júla 2026. Poplatky sa platia na účet vedený v Štátnej pokladnici, ale uhradené poplatky zostávajú rozpočtovo určeným príjmom obce, na ktorej poplatková povinnosť vznikla (prípadne ak poplatková povinnosť vznikla na inom orgáne verejnej moci ako obec, napr. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu alebo Dopravný úrad, príjmy z poplatkov sa stávajú prímom štátneho rozpočtu). Štátna pokladnica bude vykonávať rozúčtovanie príjmov z poplatkov na účty obcí do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa tieto poplatky uhradili. Poplatky uhradené na stavebnom úrade, ktorým je obec, v hotovosti, sú priamo príjmom obce. Vrátenie poplatkov sa realizuje po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku úradníkom na stavebnom úrade, a to vystavením príkazu na úhradu v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, pričom vrátené finančné prostriedky ponižujú čisté saldo, ktoré má Štátna pokladnica za daný kalendárny mesiac previesť na účet obce.
Zároveň sa upravuje režim platenia správnych poplatkov v prípadoch konfliktu dvoch právnych úprav. Vo vzťahu ku konaniam, ktoré podľa Stavebného zákona budú dokončené podľa doterajších predpisov (teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) sa ustanovuje osobitný režim v tom, že tieto konania a úkony budú vždy spoplatňované podľa úpravy účinnej 31. marca 2025 – a to z dôvodu, že nová právna úprava nepozná poplatky za konania a úkony podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona v znení neskorších predpisov.
S
Zdaňovanie príjmov a vyhlásenie na zdanenie príjmov
23. 5. 2022
Príjem vyplatený zo zárobkovej činnosti plynúci z pracovného pomeru alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podlieha odvodu na zdravotné a sociálne poistenie, a aj odvodu preddavku na daň z príjmov plynúcich zo závislej činnosti.
Ukrajinec považovaný za daňového nerezidenta môže u zamestnávateľa popísať vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatniť si mesačne daňovú úľavu na daňovníka. Nárok na ostatné daňové zvýhodnenia (daňový bonus na dieťa, daňový bonus na úroky, daňovú úľavu na manželku a na zaplatené príspevky na DDS) má až po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Po uplynutí zdaňovacieho obdobia môžu tieto osoby požiadať slovenského zamestnávateľa aj o vykonanie ročného zúčtovania, príp. im zamestnávateľ vystaví potvrdenie o zdaniteľnom príjme a daňovú povinnosť si vysporiadajú formou podania daňového priznania.
V súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine boli zamestnanci (občania Ukrajiny), ktorí sú zamestnaní u slovenského zamestnávateľa, povolaní plniť si brannú povinnosť voči svojmu domovskému štátu. Nástupom plnenia brannej povinnosti im u slovenského zamestnávateľa vznikla prekážka v práci. Túto prekážku v práci nemožno považovať za prekážku z dôvodu plnenia brannej povinnosti podľa § 137 ods. 4 písm. g) a § 139 Zákonníka práce, nakoľko Zákonník práce sa pri tomto druhu prekážky v práci odvoláva na zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa vzťahuje výlučne na štátnych občanov SR, ktorým vznikla branná povinnosť voči SR a sú zaradení do národnej registrácie. Prekážka v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti voči inému štátu je prekážkou na strane zamestnanca, ktorá je nad rámec povinne ospravedlňovaných prekážok v práci. Zamestnávateľ môže na tieto účely poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno podľa § 141 ods. 3 písm. b), c) alebo d) Zákonníka práce. Ustanovenie § 141 ods. 3 dáva zamestnávateľovi dokonca možnosť poskytnúť zamestnancovi za túto prekážku v práci náhradu mzdy. Je však na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako k náhrade mzdy za túto prekážku v práci pristúpia. Doba pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca podľa § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce sa na účely dovolenky neposudzuje ako výkon práce.
K
E-služby Sociálnej poisťovne
2. 5. 2022
Zamestnávateľ je povinný prostredníctvom e-Služieb poskytnúť Sociálnej poisťovni informáciu o type právneho vzťahu ich zamestnancov, nakoľko práve od typu právneho vzťahu je odvodená povinnosť platiť nové poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce.
Od 1. 1. 2022 bol na identifikáciu právneho vzťahu zavedený na registračnom liste fyzickej osoby (RLFO) nový atribút s názvom typ právneho vzťahu („ZecPomerType”), ktorý sa ako povinný údaj uvádza pri registrácii zamestnanca s nárokom na pravidelný príjem (typ zamestnanca 1 – ZEC). Typ právneho vzťahu môže nadobúdať štyri hodnoty: 1 – „Štátnozamestnanecký pomer”, 2 – „Pracovný pomer“, 3 – „Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu” a 4 – „Iný právny vzťah“.
K
Výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
2. 5. 2022
Zamestnávateľ je povinný predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Zároveň musí uviesť deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, podľa § 231 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni.
K
Skladba mesačného výkazu na sociálne poistenie
29. 4. 2022
Z dôvodu zavedenia inštitútu skrátenej práce bol od 1. 3. 2022 ustanovený nový druh poistného na sociálne poistenie, tzv. poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (PFP).
Poistné je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere alebo na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
V prípade iných zamestnancov (na ktorých sa podpora v čase skrátenej práce nevzťahuje, napr. dohodári, výkon funkcie konateľa, poslanca obecného zastupiteľstva apod.) k žiadnej zmene v sociálnom poistení nedochádza a zamestnávateľ poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce za týchto zamestnancov neplatí a nevykazuje.
Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“, ktorý definuje druhy (subsystémy) sociálneho poistenia. Podľa § 128 zákona o sociálnom poistení sú platitelia poistného povinní vykazovať a odvádzať poistné od 1. 3. 2022 na:
• nemocenské poistenie (ďalej aj „NP“),
• dôchodkové poistenie (ďalej aj „DP“), ktoré sa člení na starobné poistenie a invalidné poistenie,
• poistenie v nezamestnanosti (ďalej aj „PvN“),
• garančné poistenie (ďalej aj „GP“), ak je zamestnávateľ povinne garančne poistený,
• úrazové poistenie (ďalej aj „ÚP“),
• do rezervného fondu solidarity (ďalej aj „RfS“),
• poistné na financovanie podpory (ďalej aj „PFP“), ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
Zamestnávateľ, ktorý bude platiť PFP, rozdelí poistné medzi PvN a PFP a to sadzbou 0,5 % na PvN a sadzbou 0,5 % na PFP. Jednotlivé sumy poistného vrátane nového poistného na financovanie podpory sa zaokrúhľujú podľa § 129 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na najbližší eurocent nadol a vykazujú sa v mesačnom výkaze poistného.
K