Nové správne poplatky
10. 2. 2025
Podľa zákona o správnych poplatkoch správny orgán, ktorým je stavebný úrad, bude od 1. júla 2026 vyberať správne poplatky prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.
Štátna pokladnica poskytne pre úradníkov stavebných úradov aplikačné vybavenie na evidenciu všetkých poplatkových úkonov a konaní, pri ktorých poplatková povinnosť podľa nového stavebného zákona vznikne po 1. júla 2026. Poplatky sa platia na účet vedený v Štátnej pokladnici, ale uhradené poplatky zostávajú rozpočtovo určeným príjmom obce, na ktorej poplatková povinnosť vznikla (prípadne ak poplatková povinnosť vznikla na inom orgáne verejnej moci ako obec, napr. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu alebo Dopravný úrad, príjmy z poplatkov sa stávajú prímom štátneho rozpočtu). Štátna pokladnica bude vykonávať rozúčtovanie príjmov z poplatkov na účty obcí do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa tieto poplatky uhradili. Poplatky uhradené na stavebnom úrade, ktorým je obec, v hotovosti, sú priamo príjmom obce. Vrátenie poplatkov sa realizuje po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku úradníkom na stavebnom úrade, a to vystavením príkazu na úhradu v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, pričom vrátené finančné prostriedky ponižujú čisté saldo, ktoré má Štátna pokladnica za daný kalendárny mesiac previesť na účet obce.
Zároveň sa upravuje režim platenia správnych poplatkov v prípadoch konfliktu dvoch právnych úprav. Vo vzťahu ku konaniam, ktoré podľa Stavebného zákona budú dokončené podľa doterajších predpisov (teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) sa ustanovuje osobitný režim v tom, že tieto konania a úkony budú vždy spoplatňované podľa úpravy účinnej 31. marca 2025 – a to z dôvodu, že nová právna úprava nepozná poplatky za konania a úkony podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona v znení neskorších predpisov.
S
Rozšírenie zárobkových možností
31. 10. 2022
K zmenám v Zákonníku práce patrí aj možnosť rozšírenia zárobkových činností u zamestnanca, a to s účinnosťou od 1. 11. 2022.
Zamestnávateľ po novom nesmie zamestnancovi zakázať, aby si mimo určeného pracovného času privyrábal, bez ohľadu na spôsob tohto zárobku, a to však len za splnenia určitých podmienok. To znamená, že naďalej bude platiť, že konkurenčnú zárobkovú činnosť môžete vykonávať len s písomným súhlasom zamestnávateľa. Zákon upravuje aj výnimky, ku ktorým patrí vedecká, pedagogická či literárna činnosť.
K
Od januára budúceho roku sa má zvýšiť rodičovský príspevok
7. 10. 2022
Sumu rodičovského príspevku budúci rok Ministerstvo práce navrhuje zvýšiť na 301 eur z doterajších 280 eur. Príspevok sa má zvýšiť na 412,60 eura ak rodič predtým na dieťa poberal aj materské.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny od januára budúceho roka plánuje zvýšiť rodičovský príspevok. Jeho výška by mala stúpnuť na 301 eur, respektíve 412,60 eura za mesiac v prípade, že rodič poberal materské.
Rodiny s deťmi do troch, respektíve šiestich rokov v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, by si tak prilepšili o viac ako 20 eur a takmer 30 eur, ak poberali materské.
Opatrenie, ktorým sa ustanovujú sumy rodičovského príspevku na budúci rok, bude predmetom medzirezortného pripomienkového konania, avizovala hovorkyňa MPSVR Monika Hnilicová. Výšku rodičovského príspevku ministerstvo počíta tak, že príspevok stanovený zákonom vynásobí koeficientom, ktorým sa k začiatku júla tohto roku upravili sumy životného minima.
Sumu rodičovského príspevku v budúcom roku tak ministerstvo práce navrhuje zvýšiť na 301 eur z doterajších 280 eur. Príspevok sa má zvýšiť na 412,60 eura z aktuálnych 383,80 eura mesačne v prípade, že rodič predtým na dieťa poberal aj materské.
"Priemerný mesačný počet poberateľov rodičovského príspevku v budúcom roku rezort práce odhaduje na približne 141 650," vyčíslila Hnilicová. Navrhovaná úprava súm rodičovského príspevku má stáť viac ako 40,7 milióna eur. Ministerstvo plánuje tieto výdavky zabezpečiť v rámci limitov na príslušný rozpočtový rok.
V
Poľsko očakáva miliardy z mimoriadnej dane v energetike
26. 9. 2022
Poľsko očakáva, že získa 13,5 miliardy zlotých (2,84 miliardy eur) z mimoriadnej dane pre energetické spoločnosti. A tieto peniaze sa použijú na kompenzáciu vplyvu rastúcich účtov na domácnosti. Vyhlásil to v sobotu (24. 9.) neskoro večer podpredseda poľskej vlády Jacek Sasin, ktorý stojí tiež na čele ministerstva štátneho majetku. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Ruská invázia na Ukrajinu spustila globálnu energetickú krízu, ktorá vyhnala účty za energiu do závratných výšok. Mnohé domácnosti tak majú problémy zvládnuť tieto vysoké náklady.
Sasin na sociálnej sieti Twitter napísal, že v piatok 23. septembra poslal premiérovi Mateuszi Morawieckému návrh riešenia, ktoré sa týka zdaňovania mimoriadnych ziskov spoločností, a to ako súkromných, tak štátnych.
"Odhadovaný rozpočtový príspevok je 13,5 miliardy PLN, ktoré vynaložíme na zmiernenie vplyvu rastúcich cien energií," uviedol.
Premiér Morawiecki opakovane povedal, že nadmerné zisky firiem zo stúpajúcich cien energií by mali ísť na pomoc spotrebiteľom. A vyzval na zmenu v celom sektore.
Upozornil, že cena za dodávku elektriny v Poľsku v budúcom roku na komoditnej energetickej burze je stanovená na základe ceny uhlia v Holandsku, a nie ceny uhlia, ktoré nakupujú elektrárne od poľských baní. "Nesúhlasíme s tým," napísal premiér v sobotu v príspevku na sociálnej sieti Facebooku.
V
Príplatky za prácu vo sviatok, za nadčas, cez víkend a v noci
26. 9. 2022
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Mzdové zvýhodnenia majú špecifický charakter, nakoľko nárok zamestnancovi vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce, napr. nárok na príplatok za prácu v noci vzniká zamestnancovi len v prípade, ak vykonával prácu noci.
V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy príplatkov:
• mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
a ďalej aj plnenia:
• mzdu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku,
• náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska,
• odstupné,
• odchodné.
Do 31. 12. 2020 sa minimálna výška príplatkov určovala ako príslušné % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, alebo ako príslušné % zo sumy priemerného hodinového zárobku zamestnanca (pri príplatku za prácu nadčas a za prácu vo sviatok), pričom priemerný hodinový zárobok zamestnanca nemohol byť nižší ako suma platnej minimálnej mzdy (ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve) alebo nemohol byť nižší ako suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce (ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve). To znamená, že ak došlo k nárastu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, automaticky sa zvýšili aj mzdové príplatky za vykonanú prácu.
Počnúc 1. 1. 2021 sa mechanizmus určovania príplatkov zmenil, a ich zákonná minimálna výška sa už neurčuje percentuálnou sadzbou z hodinovej minimálnej mzdy; mzdové príplatky sú stanovené pevnou sumou v Zákonníku práce, napr. najnižšia suma príplatku za hodinu práce v sobotu nie je stanovená ako 50 % z minimálnej hodinovej mzdy, ale je určená pevnou sumou ustanovenou v Zákonníku práce.
K