Murphy radí
Kolíska práva
Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.
Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.
Dane sú nervy štátu.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Informácie pre šéfa
Ten, kto má o veci málo informácií, sa spravidla zle rozhodne.
Omyl je jednou z ciest ako postupovať k cieľu. A vôbec to nemusí byť cesta najdlhšia.
Naproti tomu každá informácia, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, sa ukáže byť stopercentne správnou.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Čo bolo na počiatku?
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
(Murphyho zákonník)
Murphyho zákonník
Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.
Získať majetok je oveľa ťažšie, ako si to žobrák predstavuje.
Čím modernejší dopravný prostriedok si zvolíte, tým menšie sú vaše šance dostať sa tam, kam sa chcete dostať.
(Murphyho zrnká II)