Nové pravidlá pri sezónnych prácach
11. 12. 2024
Suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci je 50 % priemernej mesačnej mzdy za predminulý kalendárny rok, teda spred dvoch rokov. Suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci sa od budúceho roka zvýši na 715 eur. Oproti roku 2024 ide o nárast o 63 eur. Informovala o tom Sociálna poisťovňa (SP). „Dohodárom, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, sa znižuje vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, to jesť uplatňuje sa u nich automaticky odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci," uviedla SP s tým, že suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci je 50 % priemernej mesačnej mzdy za predminulý kalendárny rok, teda spred dvoch rokov.
Sezónni zamestnanci, ktorí pracujú na dohodu, sú tiež povinne dôchodkovo poistení. Obdobie, počas ktorého pracujú ľudia na dohodu, sa za určitých podmienok započítava aj do dôchodkového poistenia. „To, či sa obdobie výkonu sezónnej práce započíta do obdobia dôchodkového poistenia, závisí od toho, či sa dôchodok prizná z invalidného alebo starobného poistenia," spresnila poisťovňa.
Ozrejmila, že ak sa priznáva dôchodok z invalidného poistenia, pričom sa to týka invalidného, vdovského, vdoveckého či sirotského dôchodku, tak obdobie, ktoré poistenec získa dohodou o pracovnej činnosti za výkon sezónnej práce, sa vždy započítava do dôchodkového poistenia. V prípade, že sa dôchodok priznáva zo starobného poistenia, ako je starobný, predčasný starobný alebo vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok, obdobie dôchodkového postenia závisí od mesačného príjmu po znížení o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci. Nárok na započítanie tohto obdobia získa dohodár, ak jeho mesačný príjem je vyšší ako odvodová odpočítateľná položka. Naopak, tento nárok mu nepatrí, ak jeho mesačný príjem je rovnaký alebo nižší ako odvodová odpočítateľná položka.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
13. dôchodok
29. 2. 2020
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol schválený, čaká už len na podpis prezidentky SR.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dlhodobo deklarovalo zámer postupnej transformácie vianočného príspevku na 13. dôchodok. V súlade s touto ambíciou sa navrhol zrušiť vianočný príspevok a zadefinovala sa nová dôchodková dávka – 13. dôchodok.
Nárok na 13. dôchodok budú mať v zásade všetci poberatelia dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na výšku dôchodku.
Suma 13. dôchodku sa navrhuje vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. To znamená, že napr. poberateľovi sólo starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku. V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia.
Financovanie 13. dôchodku bude s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financované zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia.
Nižšiu DPH na potraviny si Slováci veľmi nevšimli
26. 2. 2020
Pokles sadzby z 20 na 10 percent stlačil ceny len nepatrne nižšie.
Jablká, zemiaky či bryndza. Aj na tieto potraviny platí od nového roka znížená sadzba dane z pridanej hodnoty. Na cenovky v obchodoch však malo opatrenie zatiaľ nepatrný vplyv. HN sa pozreli na 20 vybraných potravín s nižšou sadzbou a zistili, že ceny 12 z nich v januári tohto roku medziročne klesli, no osem z nich - aj napriek zníženej dépéháčke - zdraželo. „Spotrebiteľ v médiách vníma, že sa znižuje DPH.
Čaká nás najpomalší rast platov za sedem rokov
21. 2. 2020
Keď sa v roku 2009 začala ekonomická kríza naplno prelievať na Slovensko, veľmi skoro ju pocítili aj bežní ľudia. Časť zamestnancov prišla o prácu. A mnohí z tých, ktorí si džob udržali, začali chudobnieť.
Priemerné mzdy síce rástli, no ceny v obchodoch stúpali rýchlejšie. Životná úroveň Slovákov tak klesala. Dnes v rovnakej situácii nie sme, no v niektorých sektoroch sa k nej blížime. Priemyselníkom aj stavbárom stúpnu v tomto roku reálne mzdy, teda platy očistené o infláciu, zhruba o percento, očakávajú analytici Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Celkovo reálne zárobky porastú o 2,2 percenta. A to je najpomalšie tempo za posledných sedem rokov, teda od času, keď sa ekonomika spamätala z krízy.
Dane z bytov sa rekordne zvýšili
19. 2. 2020
Dlhé roky starostovia slovenských miest a obcí dvíhali dane len veľmi opatrne. Zmenilo sa to až vlani, keď desiatky samospráv oznámili zvyšovanie viacerých miestnych daní – najčastejšie sa pritom skloňovali tie z nehnuteľností.
Dnes je jasné, ktoré mestá zaťažia obyvateľov viac. Sadzby zmenilo 48 zo 71 miest po celom Slovensku a v priemere ich zdvihli o viac ako tretinu, prepočítal Inštitút finančnej politiky. Ide pritom o historicky najväčší skokový nárast daní z nehnuteľností. Najviac si pritom priplatia obyvatelia Košíc, Trnavy a Banskej Bystrice.