Nové pravidlá pri sezónnych prácach
11. 12. 2024
Suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci je 50 % priemernej mesačnej mzdy za predminulý kalendárny rok, teda spred dvoch rokov. Suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci sa od budúceho roka zvýši na 715 eur. Oproti roku 2024 ide o nárast o 63 eur. Informovala o tom Sociálna poisťovňa (SP). „Dohodárom, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, sa znižuje vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, to jesť uplatňuje sa u nich automaticky odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci," uviedla SP s tým, že suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci je 50 % priemernej mesačnej mzdy za predminulý kalendárny rok, teda spred dvoch rokov.
Sezónni zamestnanci, ktorí pracujú na dohodu, sú tiež povinne dôchodkovo poistení. Obdobie, počas ktorého pracujú ľudia na dohodu, sa za určitých podmienok započítava aj do dôchodkového poistenia. „To, či sa obdobie výkonu sezónnej práce započíta do obdobia dôchodkového poistenia, závisí od toho, či sa dôchodok prizná z invalidného alebo starobného poistenia," spresnila poisťovňa.
Ozrejmila, že ak sa priznáva dôchodok z invalidného poistenia, pričom sa to týka invalidného, vdovského, vdoveckého či sirotského dôchodku, tak obdobie, ktoré poistenec získa dohodou o pracovnej činnosti za výkon sezónnej práce, sa vždy započítava do dôchodkového poistenia. V prípade, že sa dôchodok priznáva zo starobného poistenia, ako je starobný, predčasný starobný alebo vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok, obdobie dôchodkového postenia závisí od mesačného príjmu po znížení o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci. Nárok na započítanie tohto obdobia získa dohodár, ak jeho mesačný príjem je vyšší ako odvodová odpočítateľná položka. Naopak, tento nárok mu nepatrí, ak jeho mesačný príjem je rovnaký alebo nižší ako odvodová odpočítateľná položka.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zrušenie odvodových stropov spôsobí odchod expertov
2. 8. 2021
Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) nesúhlasí s návrhom na zrušenie odvodových stropov, tak ako ho prezentoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
Tento krok je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, neprispeje k stabilizácii ekonomiky v súčasnom pandemickom období a v konečnom dôsledku spôsobí odlev vysoko kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia, uviedla SOPK.
„Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení deklarovala ako jeden z cieľov zníženie vysokého odvodového zaťaženia, takže návrh na zrušenie odvodových stropov je v rozpore s tým, k čomu sa vláda pred viac ako rokom zaviazala,“ tvrdí komora.
V súčasnosti podľa SOPK absolútne nie je dôvod rušiť stropy na platenie sociálnych odvodov, keďže situácia v podnikoch v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19 stále nie je stabilizovaná.
V
Vylúčiť daňovo nespoľahlivé osoby má novela daňového poriadku
7. 7. 2021
Vylúčiť daňovo nespoľahlivé osoby má novela zákona o správe daní (daňový poriadok) z dielne Ministerstva financií, ktorú v stredu prerokovala a schválila vláda. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 15. novembra 2021.
"Primárnym cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností," spresnil v dôvodovej správe rezort financií.
Zmenou má prejsť hodnotenie daňových subjektov, tzv. index daňovej spoľahlivosti. Daňové subjekty, ktoré budú zodpovedne pristupovať k svojim daňovým povinnostiam (napríklad včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane), budú odmeňované benefitmi. Naopak, tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.
V neposlednom rade na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje podľa MF aj vylúčenie daňovo nespoľahlivých osôb.
V
Dnes je posledný deň na podanie a zaplatenie daní
2. 7. 2021
Na podanie odloženého daňového priznania k dani z príjmov zostáva už iba jeden deň. Daňovníci, ktorí si jeho podanie odložili, tak musia spraviť do stredajšej polnoci.
Predĺžiť si lehotu na jeho podanie totiž už nie je možné. Daňové priznanie je treba nielen podať, ale daň musia klienti aj zaplatiť, upozornila Finančná správa.
Ak daňovníkovi, ktorý si odložil podanie daňového priznania do 30. júna, vznikne preplatok na dani, finančná správa mu ho vráti najneskôr do 9. augusta. Tí, ktorí si odložili podanie, môžu poukázať aj podiel zaplatenej dane v predĺženom termíne.
Do konca septembra môžu podať daňové priznanie len daňovníci, ktorí majú príjmy zo zahraničia. Tí si mohli lehotu predĺžiť o šesť mesiacov.
Finančná správa zároveň pripomenula, že daňovníci sa pre krízu spôsobenú novým koronavírusom mohli vyhnúť vyrubeniu úroku z omeškania a uloženiu pokuty za nepodanie daňového priznania za obdobie od 12. marca do 31. decembra minulého roka. Splniť si svoje povinnosti ale musia do 30. júna tohto roka.
V
Orgány štátnej správy
25. 6. 2021
Slovenská republika patrí medzi niekoľko krajín EÚ, ktoré ešte neposkytujú nadmerne zadlženému obyvateľstvu bezplatné dlhové poradenstvo.
Analýzy z činnosti dlhových poradní v rôznych krajinách ukázali, že každé euro vložené štátom do fungovania bezplatného dlhového poradenstva prináša návratnosť 3 až 5,30 eur dôsledkom zníženia sociálnych dávok pre nadmerne zadlžených, zvýšenia miery ich zamestnanosti, prijatím dlhodobého (stabilného) a lepšie plateného zamestnania klientom (dôsledkom eliminácie jeho obáv z exekúcie jeho príjmov a pod.). Zároveň zahraničné analýzy ukazujú, že vybudovanie naozaj prepracovaných a kvalitných procesov dlhového poradenstva (najmä s dôrazom na emaily a chatbot) umožňuje následne znížiť náklady poskytovania dlhového poradenstva na jednu tretinu, čo si však vyžaduje nastavenie myslenia klientov tak, aby tieto metódy poradenstva akceptovali. Výskumy z Veľkej Británie ukazujú, že s dlhovým poradenstvom je celkovo spokojná veľká väčšina klientov (61% deklaruje, že im dlhové poradenstvo pomohlo oddlžiť sa, 85% deklaruje, že získali užitočné informácie). Staršie výskumy z Nemecka poukazujú na fakt, že suma dlhov klientov klesla celkovo až o 33%.
Nadmerné zadlženie (stav, kedy jednotlivec alebo domácnosť už ďalej nedokáže sám/sama manažovať svoje dlhy a splácať ich, pričom často upadá do dlhovej špirály a následne aj do exekúcie, či osobného bankrotu a dostáva sa svojimi postojmi do následnej sociálnej izolácie), vzniká najmä v dôsledku straty príjmu zo zamestnania, podnikania, ako následok rozvodu, separácie alebo ako následok choroby svojej či člena domácnosti, ktorá si buď vyžaduje nákladné liečenie alebo si vyžaduje mieru starostlivosti o chorého, ktorá neumožňuje zotrvať v zamestnaní či podnikaní. Je preto potrebné utvoriť podmienky na preventívne opatrenia vzniku nadmerného zadlženia obyvateľstva a intervencie v prípade, ak už nadmerné zadlženie vzniklo, konkrétne na realizáciu aktivít zameraných na poskytovanie bezplatného dlhového poradenstva. Cieľom tohto špecifického poradenstva je tiež pomôcť jednotlivcovi zmeniť jeho celkové postoje, správanie, úroveň jeho individuálnej finančnej gramotnosti a rozpočtovej zodpovednosti tak, aby opakovaniu nadmerného zadlženia aktívne predchádzal. Hoci je zrejmé, že toto sa nepodarí vo všetkých prípadoch a pre určité percento klientov bude poradenstvo ukončené neúspechom buď preto, lebo úroveň ich zadlženia a potenciál príjmov nedávajú žiaden výhľad na primerané zníženie zadlženia, alebo kvôli jeho postojom, keď si ani pri maximálnej snahe poradcu klient neuvedomuje rozsah a obsah svojho problému a nespolupracuje s poradcom.
K