Nové pravidlá pri sezónnych prácach
11. 12. 2024
Suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci je 50 % priemernej mesačnej mzdy za predminulý kalendárny rok, teda spred dvoch rokov. Suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci sa od budúceho roka zvýši na 715 eur. Oproti roku 2024 ide o nárast o 63 eur. Informovala o tom Sociálna poisťovňa (SP). „Dohodárom, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, sa znižuje vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, to jesť uplatňuje sa u nich automaticky odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci," uviedla SP s tým, že suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci je 50 % priemernej mesačnej mzdy za predminulý kalendárny rok, teda spred dvoch rokov.
Sezónni zamestnanci, ktorí pracujú na dohodu, sú tiež povinne dôchodkovo poistení. Obdobie, počas ktorého pracujú ľudia na dohodu, sa za určitých podmienok započítava aj do dôchodkového poistenia. „To, či sa obdobie výkonu sezónnej práce započíta do obdobia dôchodkového poistenia, závisí od toho, či sa dôchodok prizná z invalidného alebo starobného poistenia," spresnila poisťovňa.
Ozrejmila, že ak sa priznáva dôchodok z invalidného poistenia, pričom sa to týka invalidného, vdovského, vdoveckého či sirotského dôchodku, tak obdobie, ktoré poistenec získa dohodou o pracovnej činnosti za výkon sezónnej práce, sa vždy započítava do dôchodkového poistenia. V prípade, že sa dôchodok priznáva zo starobného poistenia, ako je starobný, predčasný starobný alebo vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok, obdobie dôchodkového postenia závisí od mesačného príjmu po znížení o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci. Nárok na započítanie tohto obdobia získa dohodár, ak jeho mesačný príjem je vyšší ako odvodová odpočítateľná položka. Naopak, tento nárok mu nepatrí, ak jeho mesačný príjem je rovnaký alebo nižší ako odvodová odpočítateľná položka.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Inflácia skresala reálne mzdy, nominálna mzda sa medziročne zvýšila vo všetkých odvetviach
13. 2. 2023
Vysoká inflácia počas roku 2022 príjmy okresala, reálna mzda klesla v 9 z 10 sledovaných odvetví. Medziročne si reálne prilepšili len zamestnanci v ubytovaní. Nominálna mesačná mzda sa v priemere za rok 2022 medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach. Najviac vzrástla v odvetviach s nižšími mzdami, a to v ubytovaní o viac ako 20 percent (dosiahla 951 eur), v stavebníctve o 11,7 percenta (914 eur) a v maloobchode takmer o 11 percent (972 eur). Informoval o tom Štatistický úrad.
O viac ako sedem percent stúpli platy v predaji a oprave motorových vozidiel, priemysle, veľkoobchode aj v doprave a skladovaní. V činnostiach reštaurácií a pohostinstiev, kde bola mzda najnižšia a dosiahla v priemere len 617 eur, sa medziročne nominálne zvýšila o 6,4 percenta. Platy vyššie o päť percent mali zamestnaní vo vybraných trhových službách a v informáciách a komunikácii.
Vysoká inflácia počas roku 2022 však príjmy okresala, reálna mzda klesla v 9 z 10 sledovaných odvetví. Medziročne si reálne prilepšili len zamestnanci v ubytovaní, a to o 6,7 percenta.
Reálne mzdy sa medziročne najviac znížili v informáciách a komunikácii takmer o sedem percent, o 6,6 percenta vo vybraných trhových službách a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,7 percenta. Najmiernejší pokles reálne mzdy zaznamenal maloobchod o 1,8 percenta a stavebníctvo o 0,9 percenta. Priemerná nominálna mesačná mzda sa v decembri 2022 medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach. Najvýraznejšie vzrástla v ubytovaní takmer o štvrtinu na 1021 eur, pričom len v tomto odvetví bola aj reálna mzda vyššia o 7,9 percenta. Dvojciferným tempom rástla mzda aj v stavebníctve o 12,7 percenta na 994 eur, jej reálny pokles bol spomedzi ostatných odvetví najmiernejší (o 2,4 percenta). Nižším tempom rástli nominálne mzdy v predaji a oprave motorových vozidiel o 3,2 percenta, v informáciách a komunikácii takmer o tri percentá a vo veľkoobchode o 1,1 percenta, ale všetky tri odvetvia dosiahli najvyšší prepad reálnej mzdy nad desať percent.
Štartujú veľké zmeny v druhom pilieri
10. 2. 2023
Druhý pilier prechádza tento rok zásadnými zmenami. V réžii OĽaNO a Sme rodina sa mení sporiaca, ako aj výplatná fáza.
V systéme má teraz 1,7 milióna sporiteľov uloženú sumu vyše 12 miliard eur. Parlament už minulý rok schválil zníženie poplatkov, zrušenie odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu a odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Tiež bol odobrený automatický vstup do druhého piliera pre fyzické osoby mladšie ako 40 rokov, ktorým vznikne prvé dôchodkové poistenie po prvom máji 2023. Ďalšia zmena, ktorá začne platiť od mája je zavedenie predvolenej investičnej stratégie.
S
Nárok na materské
30. 1. 2023
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Byť nemocensky poistený u zamestnankyne znamená, že táto musí byť zamestnaná na základe pracovnej zmluvy (§ 42 a nasl. ZP) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), pričom zamestnávateľ má povinnosť zo mzdy alebo odmeny odvádzať za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. V prípade SZČO má takúto odvodovú povinnosť podnikateľka sama.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Má však nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
V prípade, že sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade, že jej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
K
Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
27. 1. 2023
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania.
Tento druh nezdaniteľnej časti základu dane bolo možné uplatniť prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania dane, eventuálne pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014. V súčasnosti sporitelia sporia v štyroch doplnkových dôchodkových spoločnostiach. Sú nimi UNIQA, d. d. s., Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, NN Tatry-Sympatia, d. d. s., a Stabilita, d. d. s.
Príspevky na DDS si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.
Na uplatnenie daňovej úľavy je daňovník povinný splniť zákonom ustanovené podmienky:
1. príspevky na DDS musia byť zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013, resp. na základe „staršej“ účastníckej zmluvy (uzatvorenej do 31. 12. 2013, ktorá bola od 1. 1. 2014 dodatkom zmenená (obsahom zmeny bolo zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy), a prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 aj príspevky, ktoré daňovník zaplatil na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte,
2. daňovník nebude mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení („so starými podmienkami“), ktorá nebude spĺňať zákonom ustanovené podmienky; v prípade, že daňovník bude mať od 1. 1. 2014 uzatvorených viacero účastníckych zmlúv a má záujem o uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na DDS, je potrebné, aby prijal nové podmienky na všetkých jeho uzatvorených zmluvách.
Nárok na zníženie základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené príspevky na DDS, si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
K