Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Politik je ako futbalový tréner. Dostatočne múdry na to, aby zhrua pochopil hru, a dosť hlúpy na to, aby si myslel, že ju môže vyhrať.

Najdôležitejšou úlohou civilizácie je naučiť politikov myslieť.

Na tom, aby z prachu vesmíru vznikla Zem, pracoval celý vesmír tisícky rokov. Na to, aby sa Zem zmenila na vesmírny prach, stačí jeden hlúpy politik a pár sekúnd.

Keď tlačíte na pílu, reže nakrivo. Zato, keď ju necháte na pokoji, tak potvora jedna, nereže vôbec.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.