Murphy radí
Murphy v parlamente
Zákon neexistujúcej súvislosti: Pravdivosť výrokov politikov nemá nič spoločné s tým, ako vierohodne znejú, a naopak.
Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.
Zákon delenia núl: Z každej politickej strany môže vzniknúť toľko nových strán, koľko má poslancov v parlamente.
(Murphyho zákonník)
Prečo máme radi informáciu?
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a problémy
To, že ste dnes na tom ešte dobre, neznamená, že zatra nebudete mať problémy.
Optimista verí, že ak niečo má začiatok, má aj koniec. Pesimista vie, že čím je koniec žiadanejší, tým je vzdialenejší.
Riešenie problému zvyčajne spočíva v nájdení riešenia, ale to je vždy problém.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Dobrý manažér využíva celý svoj talent na zarábanie peňazí pre firmu a celú svoju genialitu na míňanie firemných peňazí.
Falošný priateľ a tieň stoja pri tebe len dovtedy, kým si na výslní.
Jediný spôsob, ako dosiahnuť, aby vás šéf počúval, je začať hovoriť klebety o jeho žene.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život je smiešny
Sudca vojde do sály, buchne kladivkom a oznamuje: „Skôr ako začneme, musím vám povedať jednu vec. Obhajoba mi zaplatila 5 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Obžaloba mi zaplatila 3 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Aby bol proces spravodlivý, vraciam obhajobe 2 000 €.
Advokát sa ujal obhajoby klienta. Už pol hodiny ho predstavuje ako človeka poriadneho, pracovitého, čestného, skromného, priateľského atď. Klient sa nakoniec rozčúli: „Človek mu zaplatí hromadu peňazí, aby ho obhájil, a on tu celý čas vykladá o niekom úplne inom!“
Na skúškach sa profesor pýta študenta práva: „Má manžel právo otvoriť list svojej manželke?“ „Právo má, ale nemá na to odvahu!“
(Myšlienky bez cla)