Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

V okamihu, keď sa začnete o niekoho zaujímať, začne on prejavovať priazeň inému.

Kto sa hrá na žabu, musí dokázať skákať až do konca.

Sex je dedičný. Ak ho nepoznali vaši rodičia, máte stopercentnú istotu, že ho ani vy nepoznáte.

Fakty sú názory, ktoré medzičasom skameneli.

Kto veciam nerozumie, toho je nebezpečné pustiť medzi veci.

Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.

Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.