Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.

Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.

Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Mocní si vždy nájdu dôvod, prečo treba potrestať slabšieho. Nezamieňajte si rovnosť pred zákonom s rovnosťou pred korytom.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Skúsenosť dáva človeku možnosť vyhnúť sa starým chybám, aby mu zostal priestor na chyby nové.