Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.

To, čo by teoreticky malo byť nemenné sa v praxi ukáže byť premenné.

Keď sa chyba konečne odhalí a opraví, zistí sa, že to vôbec nebola chyba.

Keď ste si už istí, že s vaším postupom budú všetci súhlasiť, niekto sa postaví proti.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“