Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Never prítomnému šťastiu.
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.
(Myšlienky bez cla)
Hlúposti sa medze nekladú
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
(Murphyho zákony v bájkach)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.
Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.
Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.
(Murphyho zákony v bájkach)
Človek a byrokracia
Byrokratovým zámkom je jeho písací stôl a miesto na parkovisku.
Sťažnosti na byrokrata sa strácajú smerom k jeho nadriadený, rovnako ako úplatky, určené nadriadenému.
Na diaľku nemožno rozlíšiť, či si byrokrati, čo majú rozhodnúť o vašej žiadosti, jednoducho sedia na rukách, alebo sa pokúšajú chrániť si svoje zadky.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)