Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.
Radšej byť bohatým ako hlúpym.
Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Čo je dobré, je zakázané. Čo nie je zakázané, nie je zaujímavé.
Budúci čas od slova ženiť sa je rozviesť sa.
Ak sa vám niečo zdá by byť príliš dobré na to, aby to mohla byť pravda, nemýlite sa.
(Murphyho zákonník)
Úvod k Murphyho večerom
Ak vidíte niekoho od pľúc nadávať, určite ide o jehodného z dlhého radu obdivovateľov Murphyho zákonov, ktorý si overil platnosť zákona: Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí.
Z času na čas sa človek potkne o pravdu, ale najčastejšie vstane a ide bez obzretia ďalej.
Múdreho fajka inšpiruje a hlupákovi nahrádza cumlík.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)