Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.

V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.

Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.