Nárok na úrazový príplatok
16. 8. 2021
Fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov má nárok na úrazový príplatok, ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
Na účely nároku na úrazový príplatok sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak
a) zamestnávateľ zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia,
b) právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba uznaná počas krízovej situácie za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19 vykonávala činnosť, potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tejto fyzickej osobe pri činnosti, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
Suma úrazového príplatku je
a) 25 % podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365, ak nárok na úrazový príplatok vznikol.
b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 citovaného právneho predpisu, ak ide o zamestnanca uvedeného v písm. a).
Právnická osoba, pre ktorú takáto fyzická osoba vykonávala činnosť, je povinná vydávať na žiadosť tejto fyzickej osoby príslušné potvrdenie.
K
Úverov na bývanie pribudlo
24. 12. 2009
Úvery, ktoré banky poskytli na bývanie, sa za november zvýšili o 65,9 milióna €. Celkový stav úverov na nehnuteľnosti predstavoval tak 9,146 miliardy €. K novembrovému rastu prispeli iné úvery na nehnuteľnosti. Došlo len k miernemu rastu hypotekárnych úverov a stav úverov stavebného sporenia dokonca poklesov.Za jedenásť mesiacov roku 2009 sa celkový stav úverov na bývanie zvýšil o 842,8 mil. €. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska.
Slovenská sporiteľňa vygenerovala z úverov na nehnuteľnosti 24,53 %. Za ňou nasledovala VÚB banka s podielom 22,24 %. Na klasických hypotékach sa VÚB banka podieľala 37,01 percentami a Tatra banka dosiahla 27,62 %. V rámci iných úverov na nehnuteľnosti dominovala Slovenská sporiteľňa, ktorá dosiahla 52,97 %. V rámci stavebného sporenia najlepšia bola Prvá sporiteľňa s podielom 85,97 %.
Úvery na nehnuteľnosti poskytuje v súčasnosti 19 bankových domov. Licenciu na poskytovanie hypotekárnych úverov vlastní osem bánk. Hypotekárne banky v minulosti možnosti financovania bývania postupne rozširovali aj o spotrebné úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, či iné úvery na bývanie. Tieto úvery na bývanie v niektorých prípadoch nahrádzajú klasické hypotéky. Klasické hypotekárne úvery niektoré banky poskytujú už len minimálne. V rámci stavebného sporenia na trhu pôsobia tri stavebné sporiteľne.
Daňové úľavy pre firmy investujúce do výskumu a vývoja
23. 12. 2009
Podľa vicepremiéra D. Čaploviča by bolo potrebné uvažovať o takej zmene legislatívy, ktorá by umožnila daňové úľavy pre domáce i zahraničné firmy investujúce do výskumu a vývoja. V rozhovore pre TASR vicepremiér konštatoval, že nikto nevie cielene zhodnotiť svoje zdroje lepšie, ako privátny sektor. Takéto úľavy však vzhľadom na rovnú daň nie sú nateraz možné. O tom, do ktorej oblasti zainvestujú pre svoj inovatívny rozvoj a vývoj by spoločnosti rozhodovali sami.
Európska únia požaduje, aby do oblasti výskumu a vývoja smerovali dve percentá HDP. Na Slovensku je to okolo 0,5 %. Skoro všetky prostriedky pritom pochádzajú z verejného sektora. D. Čaplovič zdôraznil, že v budúcnosti, keď sa reštartuje slovenská ekonomika, bude potrebné tento problém znovu otvoriť.
Dôsledkom nízkych investícií je pomerne slabé prístrojové a technické vybavenie vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja, ktoré má podľa rezortu zlepšiť operačný program Výskum a vývoj.
Predčasný dôchodok
23. 12. 2009
Pred odchodom do predčasného dôchodku musí žiadateľ spĺňať niekoľko podmienok, ktoré stanovuje zákon. Nárok na skoršiu penziu vzniká osobám, ktoré boli minimálne 15 rokov dôchodkovo poistené. Okrem toho, dôležitou podmienkou je, že do štandardného dôchodku žiadateľovi nesmú chýbať viac ako dva roky. Muži teda do skoršej penzie môžu odísť vo veku 60 rokov, pri ženách rozhoduje počet detí a takisto rok narodenia. Napríklad bezdetná žena narodená v roku 1950 má nárok na predčasný dôchodok už po dovŕšení veku 58 rokov. Do predčasného dôchodku môžu odísť žiadatelia v prípade, ak dôchodok vypočítaný Sociálnou poisťovňou dosiahne minimálne 223,3 € mesačne.
Nárok na predčasný dôchodok nevznikne, ak ho Sociálna poisťovňa vypočíta nižšie, ako je 1,2-násobok životného minima pre dospelú osobu. Pre tých, ktorí si sporia aj v druhom dôchodkovom pilieri, stačí, ak bude sumu priznaného dôchodku od štátu vyššia ako 0,6-násobok životného minima, ktoré je v súčasnosti stanovené na 185,18 €.
Žiadosť o predčasný dôchodok je možné podať najviac dva razy do roka. Najlepšie je obrátiť sa priamo na najbližšiu pobočku Sociálnej poisťovne, kde spresnia, aké doklady a potvrdenia bude potrebné predložiť. Podrobné informácie sú aj na internetovej stránke poisťovne.
Treba si uvedomiť, že skorší odchod do dôchodku znamená aj stratu peňazí. Za každých 30 dní skoršieho odchodu do dôchodku sa výška zníži o 0,5 percenta.
Skorší odchod do penzie však znamená aj stratu peňazí. Za každých 30 dní, o ktoré idete do dôchodku skôr, ako by ste mali, sa vám výška dôchodku zníži o 0,5 percenta.
Medzi podmienky na priznanie predčasného dôchodku patria:
– minimálny čas dôchodkového poistenia 15 rokov
– vek na odchod do predčasného dôchodku musí byť dva alebo menej rokov ako odchod do normálneho dôchodku
– vypočítaný dôchodok musí byť vyšší ako 1,2-násobok životného minima. Pre sporiteľov v II. pilieri stačí, aby bol vyšší ako 0,6-násobok životného minima.
Väčšina bánk bude cez sviatky zatvorená
23. 12. 2009
Cez sviatky bude väčšina bánk zatvorená, niektoré pobočky budú fungovať len dopoludnia. Preto by si pri dôležitých platbách mali ľudia skontrolovať, dokedy musia peniaze doraziť na správny účet.
V prípade, že je to potrebné (stavebné sporenie, poistky a pod.) poslať platbu ešte pred sviatočnými dňami. Podnikatelia aj občania sa tak vyhnú prípadným problémom s neskorým pripísaním peňazí na účet.