Nárok na materské
30. 1. 2023
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Byť nemocensky poistený u zamestnankyne znamená, že táto musí byť zamestnaná na základe pracovnej zmluvy (§ 42 a nasl. ZP) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), pričom zamestnávateľ má povinnosť zo mzdy alebo odmeny odvádzať za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. V prípade SZČO má takúto odvodovú povinnosť podnikateľka sama.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Má však nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
V prípade, že sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade, že jej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
K
Dobrovoľným poistencom a SZČO rastú minimálne odvody
4. 2. 2013
Minimálne odvody na sociálne poistenie pre SZČO sa od začiatku tohto roka zvýšili zo 112,66 eura na 130,27 eura, za január sú v novej výške splatné do 8. februára tohto roka.
Minimálny vymeriavací základ na platenie poistného je pre SZČO a dobrovoľne poistenú osobu na tento rok 393 eur. Maximálny vymeriavací základ pre SZČO, dobrovoľne poistenú osobu, zamestnanca a zamestnávateľa je 3 930 eur. Výnimkou je naďalej úrazové poistenie, kde maximálny vymeriavací základ nie je stanovený.
Od februára s obmedzuje splatnosť faktúr
31. 1. 2013
Maximálna lehota splatnosti faktúr v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov sa od začiatku februára obmedzí.
Účinnosť nadobúda novela Obchodného zákonníka, ktorou sa stanovuje maximálna lehota splatnosti na 60 dní, pričom pre subjekty verejného práva, ako sú napríklad vyššie územné celky , obce či štátne orgány platí len 30-dňová lehota splatnosti.
Od februára 2013 sa stanovuje aj výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to na 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Zamestnanci s nízkym platom dostanú od štátu prémiu
31. 1. 2013
Ľudia s nízkym platom môžu dostať od štátu zamestnaneckú prémiu.
Nárok na ňu majú všetci zamestnanci, ktorých príjem je taký nízky, že si nemôžu uplatniť ani celú nezdaniteľnú časť základu dane.
Výška prémie sa odvíja od dosiahnutého platu. Najvyššiu sumu dostanú ľudia, ktorých ročný zárobok neprekročil 12-násobok priemernej mzdy. Mesačne tak mohli zarábať maximálne 327,20 eura. Štát by im mal vyplatiť 46,40 eura. Ľuďom, ktorí zarábali viac, sa výška zamestnaneckej prémie vypočíta ako 19 percent z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane a ich skutočným daňovým základom.
O vyplatenie zamestnaneckej prémie je potrebné požiadať.
Poisťovne musia živnostníkom oznámiť novú výšku odvodov
31. 1. 2013
Zdravotné poisťovne majú dva dni na to, aby svojim klientom - samoplatiteľom a samostatne zárobkovo činným osobám oznámili výšku nového preddavku na poistenie.
K 31. januáru by tak už platitelia poistného mali vedieť, akú sumu budú mesačne poukazovať na účet svojej poisťovne. Novú výšku preddavku za január 2013 je potrebné do zdravotnej poisťovne uhradiť najneskôr do 8. februára 2013.