Nárok na materské
30. 1. 2023
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Byť nemocensky poistený u zamestnankyne znamená, že táto musí byť zamestnaná na základe pracovnej zmluvy (§ 42 a nasl. ZP) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), pričom zamestnávateľ má povinnosť zo mzdy alebo odmeny odvádzať za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. V prípade SZČO má takúto odvodovú povinnosť podnikateľka sama.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Má však nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
V prípade, že sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade, že jej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
K
Na vkladoch v banke môžete aj prerobiť
7. 3. 2013
Slováci zarábajú na vkladoch stále menej.
Úrokové sadzby na termínovaných vkladoch klesajú v bankách aj tento rok. Od začiatku roka znižovalo sadzby celkom 11 bánk.
Dôvodov znižovania je viac. Banky načerpali lacné úvery od Európskej centrálnej banky, preto potrebujú menej peňazí od občanov a firiem a ponúkajú nižšie úrokové sadzby. Nezanedbateľným faktorom je však aj bankový odvod. Ten musia platiť banky z každého vkladu a preto banky o vklady nemajú záujem.
Pri vklade vo výške 6 500 eur na 3 roky by človek v jeden z veľkých bánk ešte v januári pri ročnej úrokovej sadzbe 1,5% zarobil po zdanení 237 eur. Po znížení na 1,1% však zarobí len 174 eur.
Neplatiť dane je na Slovensku módou
6. 3. 2013
Na Slovensku je podľa premiéra módou neplatiť dane.
Vláda chce preto v ďalšom období sústrediť sa na prijatie ďalších opatrení, ktoré by mali prispieť k zníženiu daňových únikov.
Ráta sa predovšetkým s kontrolou, s tvrdšími sankciami, ale najpodstatnejšie je presviedčať podnikateľský sektor, ľudí, že dane sa jednoducho musia platiť. Vláda ešte vlani schválila akčný plán na boj proti daňovým únikom a prvú sériu opatrení uviedla do praxe v októbri 2012.
Druhý balík sa pripravuje k prvému októbru 2013 a tretí balík bude v praxi v roku 2014.
Slovensko má najvyšší dlh vo svojej histórii, viac než 7000 eur na jedného obyvateľa
6. 3. 2013
Dlh Slovenska podľa Eurostatu prvý krát od vzniku samostatnej republiky prekonal hranicu 50% HDP v roku 2000.
Odvtedy v pomere k HDP neustále klesal až k hranici 28% v roku 2008. Potom prišla kríza.
Počítadlo na cenaštátu.sk už presiahlo hranicu 7 000 eur na jedného obyvateľa.
Podľa MF dosiahol dlh svoje historické maximum v pomere k HDP v minulom roku (52,1%). Aj keď v ďalších rokoch má rásť o čosi pomalšie, budeme sa pohybovať čoraz bližšie k dočasnej ústavnej hranici dlhovej brzdy 60% HDP.
Podľa INESS celkový dlh SR v tomto roku dosiahne takmer 150% našich daňovo-odvodových príjmov. To znamená, že na jeho uhradenie by všetky firmy aj pracujúci museli platiť dane a odvody rok a pol tak ako doteraz bez toho, aby štát poskytol akúkoľvek službu – teda žiadne dôchodky, žiadne diaľnice, žiadne zdravotníctvo, žiadne školstvo...
Nízke úroky z hypoték pritiahli do bánk nových klientov
5. 3. 2013
Podľa vyjadrení spoločnosti Fincentrum, začiatok roka vyšiel bankám lepšie ako kedykoľvek predtým.
Prostredníctvom úverov na bývanie v januári poskytli 237 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o 55 %.
Vývoj v rámci úverov na bývanie naznačuje, že tento rok bude v segmente financovania bývania veľmi silný, pričom ho nebudú ťahať nové úvery, ale výhodnejšie refinancovanie existujúcich.
Aj pri spotrebiteľských úveroch predstavuje január 2013 doteraz najsilnejší začiatok roka. Poskytnutých 83 miliónov eur potvrdzuje, že Slováci pri financovaní spotreby na dlh ignorujú krízu a nesprávajú sa veľmi racionálne.
Objem stavebných úverov vo výške 1,3 milióna eur klesal podľa Fincentra na medziročnej (-27 %) aj medzimesačnej úrovni (-16 %).