Nárok na materské
30. 1. 2023
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Byť nemocensky poistený u zamestnankyne znamená, že táto musí byť zamestnaná na základe pracovnej zmluvy (§ 42 a nasl. ZP) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), pričom zamestnávateľ má povinnosť zo mzdy alebo odmeny odvádzať za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. V prípade SZČO má takúto odvodovú povinnosť podnikateľka sama.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Má však nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
V prípade, že sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade, že jej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
K
Zástupcovia živnostníkov navrhujú vlastné opatrenia pre oblasť malého podnikania
10. 2. 2009
Sú medzi nimi dlhodobejšie opatrenia, návrhy, ktoré by mohli pomôcť okamžite aj niektoré rizikové opatrenia. Návrhy sa týkajú DPH aj minimálnej mzdy a odvodov.
Medzi navrhnutými opatreniami je napríklad zníženie hranice pre registráciu DPH
zo 49-tisíc eur na približne 34-tisíc eur a rozšírenie DPH na niektoré tovary,
ktoré si platiteľ môže uplatniť. Živnostníci by uvítali aj inštitút paušálneho
zdanenia, ktorý zanikol po zavedení rovnej dane. Rozložením štátnej podpory na
dlhšie obdobie by sa zase eliminovali možnosti špekulácií pri zakladaní
živností.
Pri stanovovaní výšky odvodov nadhodili živnostníci aj problém ich
previazanosti na minimálnu mzdu. Vláda prisľúbila, že sa pokúsi nájsť inú
veličinu, od ktorej sa budú odvody vypočítavať. Krízové obdobie by mohlo
urýchliť odluku stanovovania odvodov z výšky minimálnej mzdy.
Konkrétnejšie návrhy živnostníkov by mala prerokovať Rada pre hospodársku
krízu.
Finančné ústavy môžu klientom zmeniť splátkový kalendár
9. 2. 2009
Finančné inštitúcie pocítili vyšší záujem svojich klientov o zmenu splátkového kalendára. A to nielen pre stratu zamestnania ale aj preto, že im klesol plat.
Hovorcovia bánk pripúšťajú, že počet ľudí, ktorí budú musieť
prehodnotiť svoju situáciu, sa vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu zvýši.
Svojim klientom odporúčajú, že ak sú si vedomí toho, že sa im znižujú príjmy a
mohli by mať problémy so splácaním úverov, rozhodne by mali kontaktovať svoju
stavebnú sporiteľňu alebo banku a mali by sa snažiť nájsť riešenie prijateľné
pre obidve strany. Najhoršie je neurobiť nič. Finančné ústavy majú možnosť
zmeniť zmluvné podmienky, odložiť splátky, predĺžiť amortizáciu úveru a
dohodnúť ďalšie zmeny splátkových kalendárov v rozsahu všetkých úverových
produktov pre obyvateľstvo.
Hovorcovia týchto inštitúcií zároveň konštatujú, že platobná
disciplína klientov, ktorí čerpajú úvery, je veľmi dobrá a poctivosť splácania
sa pri žiadnom produktovom segmente nezhoršila. Najspoľahlivejší sú tí, ktorí
si peniaze požičali na zabezpečenie bývania.
K úplnému zrušeniu poplatkov za výmenu mincí možno nedôjde
9. 2. 2009
Poslaneckú novelu na úplné zrušenie poplatkov kritizovala Národná banka Slovenska aj rezort financií.
Ten presadzuje obmedzenie poplatkov
len do určitého počtu kusov pri výmene, časové obmedzenie zrušenia poplatkov,
či regulovanie ceny iba pri vklade na bežný účet. Trvalé riešenie na dočasnú
krízu za nešťastné považuje aj Slovenská banková asociácia.
Príčinou aktuaálneho stavu je nadmerné predzásobenie podnikateľov a
obyvateľov mincami v priebehu minulého roka. Ak by prešla poslanecká novela v
predloženom znení, Slovensko sa môže stať skladiskom drobných mincí upozornil
predstaviteľ bankovej asociácie.
Premiér verí, že sa nájde riešenie, ktoré bude znamenať, že od poplatkov
budú reálne oslobodení tí, ktorí to potrebujú
a že sa nájde spoločná reč aj s bankami.
O nepriamej novele zákona o bankách bude Národná rada SR hlasovať ešte na
prebiehajúcej schôdzi. Novela má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Zmena lehoty pre priznanie dane, DPH aj zákona o účtovníctve
9. 2. 2009
Vláda v pondelok schválila novelu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Podľa nej by sa mala zmeniť štruktúra vnútorných výdavkov v rozpočte s tým, že samospráva prevezme na seba ťarchu zamestnaneckej prémie.
K ďalším opatreniam patrí napríklad novela zákona o
účtovníctve, ktorá navrhuje zvýšiť hranice pre povinný audit a konsolidovanú
účtovnú závierku podmienenú obratom o 50 %. Vládny kabinet ďalej odsúhlasil
skrátenie lehoty pre vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty zo 60
na 30 dní, pre mesačných platiteľov dane, ktorí nemajú žiadnu dlžobu na daniach
alebo odvodoch. Novinkou je možnosť skupinovej registrácie platiteľov DPH pre
ekonomicky a organizačne prepojené osoby.
Predĺžiť sa majú lehoty na podanie daňových priznaní. Kým
lehota pre priznanie dane v prípade zamestnancov zostáva aj naďalej do konca
marca, pre fyzické osoby sa termín posúva do konca apríla a pre právnické osoby
až do konca júna.