Nárok na materské
30. 1. 2023
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Byť nemocensky poistený u zamestnankyne znamená, že táto musí byť zamestnaná na základe pracovnej zmluvy (§ 42 a nasl. ZP) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), pričom zamestnávateľ má povinnosť zo mzdy alebo odmeny odvádzať za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. V prípade SZČO má takúto odvodovú povinnosť podnikateľka sama.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Má však nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
V prípade, že sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade, že jej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
K
Súhrnné výkazy k DPH možno už podať len elektronicky
26. 1. 2010
Od začiatku tohto roka sa súhrnné výkazy k dani z pridanej hodnoty (DPH) podávajú už len elektronicky. Upozorňuje na to Daňové riaditeľstvo (DR) SR. Platitelia dane pre podanie súhrnných výkazov registrovať sa musia registrovať na portáli daňovej správy ako autorizovaní používatelia elektronických služieb. Podľa minuloročnej novely zákona o DPH daňové subjekty musia podávať súhrnný výkaz k DPH za obdobia po 1. januári 2010 elektronickou formou a to najneskôr do 20 dní po skončení obdobia, za ktoré sa výkaz podáva. Platitelia musia túto povinnosť splniť do 20. februára 2010.
Daňovník pre získanie prístupu k autorizovaným elektronickým službám, umožňujúcim podávanie súhrnných výkazov elektronickou formou, musí urobiť dva kroky. V prvom rade sa musí zaregistrovať na portáli daňovej správy a následne sa musí autorizovať na miestne príslušnom daňovom úrade. Daňovník sa potom môže rozhodnúť, či bude komunikovať so správcom dane ako subjekt so zaručeným elektronickým podpisom alebo bez neho.
V prípade, že daňovník chce doručovať súhrnný výkaz podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, môže nájsť zoznam akreditovaných certifikačných autorít (ACA), ktoré v súčasnosti poskytujú službu vydávania kvalifikovaných certifikátov pre zaručený elektronický podpis na internetovej stránke Národného bezpečnostného úradu SR. Ak daňovník podá súhrnný výkaz k DPH podpísaný zaručeným elektronickým podpisom nemusí ho následne podávať aj v písomnej forme.
Prehodnotenie koncepcie životného minima
25. 1. 2010
Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) apeluje na rezort práce a sociálnych vecí, aby sa skrátilo obdobie prehodnocovania životného minima. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) má totiž v pláne prehodnotiť platnú koncepciu životného minima do roku 2012. KOZ odporúča, aby životné minimum, ktoré v súčasnosti pri plnoletej fyzickej osobe predstavuje 185,19 eura, bolo vyššie, pričom by malo kopírovať priemernú mzdu aj rast minimálnej mzdy na Slovensku.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí chcelo podľa ministerky riešiť prehodnotenie výšky životného minima už v roku 2009, k čomu aj smerovala jedna z úloh v Programovom vyhlásení vlády. Vzhľadom na štatistické zisťovanie, od ktorého sa odvíja spotrebný kôš a zisťovanie spotrebného koša, chýbal dostatok relevantných údajov, preto došlo k posunutiu termínu. Podľa slov ministerky skrátenie termínu na prehodnotenie životného minima nie je možné, pretože prvé relevantné štatistické údaje bude možné mať do roku 2011 a pre prehodnotenie bude reálny rok 2012.
Kľúčovou úlohou pre nové nastavenie úrovne životného minima bude zostavenie reálneho spotrebného koša, ako aj reálne zisťovanie rodinných účtov nízkopríjmových domácností.
V stredu by o koncepcii životného minima mala rokovať vláda. V prípade, že sa preukáže, že platné životné minimum nie je v súlade so záverečnými zisteniami uskutočnenými v rámci prehodnotenia životného minima, na prehodnotenie nadviaže zmena zákona o životnom minime, uvádza sa v návrhu koncepcie.
Prehodnotiť by sa malo aj poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, teda výška dávky v hmotnej núdzi pre rôzne typy rodín spolu s príspevkami k dávke tak, aby garantovali príjem na pokrytie základných životných potrieb domácností.
Úpravy životného minima aj úpravy dávky v hmotnej núdzi budú citlivo posudzované aj vo vzťahu k motivácii participovať na trhu práce, vzhľadom na to, že Slovensko je krajinou s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti v rámci Európskej únie. Termín ukončenia prác na prehodnotení životného minima sa predpokladá v roku 2012. Prípadná legislatívna zmena zákona o životnom minime prichádza podľa rezortu práce a sociálnych vecí do úvahy najskôr v roku 2013.
Odhalené daňové úniky
24. 1. 2010
V minulom roku odhalila Daňová správa SR daňové úniky v sume 435,5 milióna €, v roku 2008 to bolo 380,9 milióna €. Efektivita daňových kontrol vlani dosiahla 59,5 %, ich počet dosiahol číslo 18 820.
Takmer šesť z desiatich daňových kontrol skončí zistením daňového úniku. Kontrolóri vedia odhadnúť, na ktoré rizikové skupiny sa majú pri daňových kontrolách sústrediť.
Firmy tento rok na mzdách nepridajú
24. 1. 2010
Hlavnými tromfami zamestnávateľov pri vyjednávaní o nových kolektívnych zmluvách sú kríza, vysoká nezamestnanosť a nejasná budúcnosť. Systém odmeňovania sa zmenil. Okrem mzdy bol znížený aj objem rôznych sociálnych benefitov.
Hrozba straty zamestnania sa často využíva aj ako nátlak zo strany zamestnávateľov. Problémom je, že bežní zamestnanci a často ani odboroví predáci nemajú dostatok informácií na posúdenie pravdivosti tvrdení zamestnávateľa.
Odmeny a rôzne formy príplatkov sa krátili o desať, pätnásť i viac percent a v menšej miere sa vyplácajú také profity ako napríklad časť trinásteho platu pred letnou dovolenkovou sezónou a zimou.
Kolektívne zmluvy pred krízou sa uzatvárali na obdobie dvoch až troch rokov s podmienkou, že vyjednávanie o mzdách sa môže otvoriť každý rok počas ich platnosti. V súčasnosti sa zmluvy uzatvárajú na jeden rok, pretože objektívne ekonomické výhľady na dlhšie obdobie momentálne neexistujú.