Nárok na dávku v nezamestnanosti
8. 1. 2025
Nárok sa uplatňuje v pobočke Sociálnej poisťovne miestne príslušnej podľa trvalého pobytu poistenca. Ak sa poistenec zaevidoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nemusí zvlášť žiadať o dávku v nezamestnanosti na pobočke Sociálnej poisťovne, ale žiadosť bude zaslaná úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Po splnení zákonom stanovených podmienok vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia, ktoré trvá šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítavajú dni, počas ktorých poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu, že má nárok na nemocenské, na ošetrovné, na materské alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni, pričom výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je pritom obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Denný vymeriavací základ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta smerom nahor.
Môže sa stať, že v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti. V takom prípade sa denný vymeriavací základ zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak by poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného zákonom [ust. § 138 ods. 9 písm. a) – t. j. mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné], ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ide o tzv. konštantu.
K
Mzdové náhrady a zvýhodnenia v roku 2017
25. 11. 2016
Zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy od 1. januára 2017 na 2,50 eur podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z. znamená aj zvýšenie ďalších mzdových nárokov zamestnancov, ktorých výška je limitovaná buď priamo alebo nepriamo výškou minimálnej mzdy.
Zamestnancovi patrí popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu nočnej práce). Nočnou prácou je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce podľa § 124 Zákonníka práce pri vykonávaní pracovných činností v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie atď.). Za sťažený výkon práce v takomto prostredí patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu práce).
Pracovnú pohotovosť môže zamestnanec vykonávať na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste. V prípade, že zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas a tak je aj platená. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku je časový úsek, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva. Táto pracovná pohotovosť sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za ňu patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu, t. j. od 1. januára 2017 minimálne vo výške 2,50 eur za hodinu pracovnej pohotovosti. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda (vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce) a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna. Mzda zamestnancovi však nepatrí za čas čerpania náhradného voľna. Pri pružnom pracovnom čase sa pracovná pohotovosť na pracovisku považuje za základný pracovný čas.
Vysporiadanie príjmov zo závislej činnosti
25. 11. 2016
Za zdaňovacie obdobie roka 2016 povinnosť vysporiadania príjmov vzniká, ak zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 1 901,67 eura. Zdaniteľnými príjmami sa rozumejú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené.
V prípade príjmov zo závislej činnosti sú príjmy vylúčené z predmetu dane vymenované v § 5 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a príjmy od dane oslobodené sú uvedené v § 5 ods. 7 tohto zákona.
Ak zamestnanec nedosiahol úhrnnú ročnú výšku zdaniteľných príjmov 1 901,67 eura, ročným vysporiadaním týchto príjmov sa nemusí zaoberať. V niektorých prípadoch je však výhodné aj tieto príjmy vysporiadať, ak výsledkom tohto vysporiadania je vrátenie preplatku zamestnávateľom alebo daňovým úradom.
Blíži sa koniec roka, kedy daňovník, fyzická osoba, bude musieť určiť svoju daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2016 (kalendárny rok u fyzickej osoby). Po určení daňovej povinnosti, má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu a odpočítanie už zaplatených preddavkov na daň. Týmto spôsobom dochádza prostredníctvom daňového priznania k vyúčtovaniu dane za celý rok 2016. Vyúčtovanie dane prostredníctvom daňového priznania, je daňovník povinný vykonať len v prípade, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2016 presiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, čo je suma vo výške 1 901,67 eura. Ak takúto výšku zdaniteľných príjmov daňovník nedosahuje a nevykázal daňovú stratu z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, daň sa nevyrubí a neplatí a daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie, t.j. nedochádza ani k celoročnému vyúčtovaniu dane.
Neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
25. 11. 2016
Časový úsek, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.
Táto pracovná pohotovosť sa nezapočítava do pracovného času zamestnanca a zamestnancovi za ňu patrí náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu). Náhrada nepatrí za čas, v ktorom došlo počas pracovnej pohotovosti k výkonu práce. Tento výkon je prácou nadčas.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.
Zmeny vo výpočte náhrady príjmu pri dočasnej PN v roku 2017
25. 11. 2016
Osobitnú finančnú náhradu, vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi v prípade choroby a úrazu, do mzdovej praxe zaviedol zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 285/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2017 zvyšuje maximálnu sumu, z ktorej sa táto náhrada určuje.
Na rozdiel od ostatných náhrad miezd náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa vypočítava úplne iným spôsobom, a to za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské ako dávku poskytovanú Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia vzniká zamestnancovi až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnávateľ zamestnancovi. Zamestnancom na účely výplaty náhrady príjmu je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená.
V zmysle zákona č. 285/2016 Z. z. denný vymeriavací základ nesmie byť v roku 2017 vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu. To znamená, že konkrétna výška vypočítaného denného vymeriavacieho základu sa v roku 2017 porovná s týmto zvýšeným maximálnym limitom. Pri výpočte náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa v roku 2017 budú používať nasledovné maximálne denné vymeriavacie základy:
- 56,2623 eur v prípade, ak sa denný vymeriavací základ určí z rozhodujúceho obdobia, ktorým je rok 2016 a použije sa na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie od 1. 1. 2017.
- 58,0603 eur v prípade, ak sa denný vymeriavací základ určí z rozhodujúceho obdobia, ktorým je rok 2017.