Nárok na dávku v nezamestnanosti
8. 1. 2025
Nárok sa uplatňuje v pobočke Sociálnej poisťovne miestne príslušnej podľa trvalého pobytu poistenca. Ak sa poistenec zaevidoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nemusí zvlášť žiadať o dávku v nezamestnanosti na pobočke Sociálnej poisťovne, ale žiadosť bude zaslaná úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Po splnení zákonom stanovených podmienok vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia, ktoré trvá šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítavajú dni, počas ktorých poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu, že má nárok na nemocenské, na ošetrovné, na materské alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni, pričom výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je pritom obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Denný vymeriavací základ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta smerom nahor.
Môže sa stať, že v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti. V takom prípade sa denný vymeriavací základ zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak by poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného zákonom [ust. § 138 ods. 9 písm. a) – t. j. mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné], ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ide o tzv. konštantu.
K
Akčný plán boja proti daňovým podvodom
7. 6. 2017
Vláda SR aktívne pracuje proti daňovým podvodom
Vláda SR schválila návrh Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na obdobie 2017 – 2018 (ďalej len „Akčný plán“), ktorý vláde predložilo ministerstvo financií spolu s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra. Akčný plán obsahuje 21 nových opatrení, ktorých cieľom je eliminácia nových foriem daňových podvodov. Každé z opatrení Akčného plánu má stanovený časový harmonogram, pričom ako prvé by mali byť implementované opatrenia týkajúce sa nekalých praktík pri fúziách obchodných spoločností, zavedenie evidencie tržieb v ERP s on-line prepojením na finančnú správu a posilnenie osobnej zodpovednosti spoločníkov obchodných spoločností, v ktorých nie je stanovený štatutárny orgán. V súlade s Akčným plánom by s účinnosťou od 1. januára 2018 malo dôjsť k zavedeniu možnosti vrátenia časti nadmerného odpočtu pred začatím daňovej kontroly, a to vo výške, o ktorej na základe údajov z kontrolných výkazov nie sú pochybnosti. Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Novelou Daňového poriadku by sa k 1. januáru 2018 mali rozšíriť oprávnenia Finančného riaditeľstva o možnosť indexácie daňových subjektov na daňové subjekty dodržujúce daňovú disciplínu a subjekty porušujúce všeobecne záväzné právne predpisy, pričom by sa mala zmeniť lehota, počas ktorej bude možné vyrubiť alebo dorubiť daň na základe požiadavky orgánov činných v trestnom konaní z 5 na 10 rokov. Zároveň by sa mala predĺžiť lehota doby archivácie účtovných dokladov na 10 rokov. K opatreniam Akčného plánu patrí, okrem iného, aj zavedenie súhrnného protokolu z viacerých daňových kontrol vykonávaných súčasne vo viacerých daňových subjektoch, ktorý by mal priniesť komplexný výsledok platný voči všetkým týmto daňovým subjektom, bez porušenia daňového tajomstva.
Daňové tajomstvo
30. 5. 2017
Informácie, ktoré sú dôležité pri styku s finančnou správou
Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel. Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom.
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje najmä :
- oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka,
- oznámenie mena, priezviska a adresy fyzickej osoby alebo názvu a sídla právnickej osoby tomu, kto na účet tejto osoby vykonal platbu dane,
- zverejnenie zoznamov podľa § 52 (zverejňovanie zoznamov vypracovaných Finančným riaditeľstvom taxatívne vymedzených v zákone), a vydanie súhlasu podľa § 54 (súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz), poskytovanie údajov podľa § 53 (poskytovanie údajov správcom dane),
- zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené.
Zdaniteľná osoba a ekonomická činnosť
30. 5. 2017
Dôkladné vysvetlenie pojmov o zdaniteľnej osobe a ekonomickej činnosti z hľadiska dane z pridanej hodnoty.
Zdaniteľná osoba
Zdaniteľnou osobou je osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť definovanú v § 3 ods. 2 zákona o DPH bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, avšak zdaniteľnou osobou môže byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy. Pri vykonávaní ekonomickej činnosti by malo ísť o vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze, z ktorej sa opakovane dosahujú príjmy.
Za zdaniteľnú osobu sa považuje aj osoba, ktorá vykonáva prípravné práce pred samotným začatím uskutočňovania zdaniteľných obchodov (rozhodnutie Súdneho dvora C-268/83).
Zdaniteľnou osobou je aj každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, t.j. je zdaniteľnou osobou len na tento účel.
Ekonomická činnosť
Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (lekári, právnici, znalci, tlmočníci a pod.), duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.
Za vykonávanie ekonomickej činnosti sa považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku (napr. prenájom nehnuteľnosti). Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení
26. 5. 2017
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo na schválenie návrh, predmetom ktorého je úprava podmienok vyplácania starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku programovým výberom a z dôvodu zachovania rovnakých podmienok pre vyplácanie programového výberu a dočasného dôchodku aj úprava podmienok vyplácania dočasného starobného a dočasného predčasného starobného dôchodku, s cieľom zabezpečiť väčšiemu počtu sporiteľov možnosť vybrať si ich nasporené prostriedky prostredníctvom dôchodku poberaného programovým výberom, resp. prostredníctvom dočasného dôchodku, čím sa im zároveň umožní slobodne sa rozhodovať o tom, ako so svojimi úsporami naložia. Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je zatraktívniť výplatnú fázu z II. dôchodkového piliera pre sporiteľov.
Schválená novela č. 97/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. februára 2018 umožní vyplácanie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku formou programového výberu alebo formou dočasného dôchodku už po splnení jedinej podmienky. Touto podmienkou bude to, že súčet súm dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku vyplácaných z I. piliera, súčasťou ktorých je aj zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, obdobných dôchodkov vyplácaných podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny a sumy doživotného dôchodku z II. piliera) bude vyšší ako referenčná suma. Referenčnou sumou podľa nového § 46da zákona bude taký priemerný mesačný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne (I. pilier), na ktorý vznikol poistencom nárok po 31. decembri 2003.
Sociálna poisťovňa na svojej internetovej stránke musí podľa § 46e ods. 10 zverejniť referenčnú sumu do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa referenčná suma určuje. Táto hodnota bude potom platiť po celý nasledujúci kalendárny rok. Sociálna poisťovňa bude tiež povinná na svojom webe zverejniť priemernú sumu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, pozostalostného dôchodku a výnosu z investovania do 31. januára kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý sa tieto priemerné sumy určujú. Referenčná suma platná v kalendárnom roku 2018 je referenčná suma určená Sociálnou poisťovňou k 30. novembru 2017. Sociálna poisťovňa ju však zverejní až 1. februára 2018, teda ku dňu nadobudnutia účinnosti novely zákona.
Nové podmienky vyplácania dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia sa budú vzťahovať na tých sporiteľov, ktorí sa rozhodnú uzatvoriť zmluvu o poistení dôchodku v prípade dočasného dôchodku alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom na základe ponúk poisťovní alebo dôchodkových správcovských spoločností vyhotovených po nadobudnutí účinnosti zmeny zákona, t. j. po 1. februári 2018.