Nárok na dávku v nezamestnanosti
8. 1. 2025
Nárok sa uplatňuje v pobočke Sociálnej poisťovne miestne príslušnej podľa trvalého pobytu poistenca. Ak sa poistenec zaevidoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nemusí zvlášť žiadať o dávku v nezamestnanosti na pobočke Sociálnej poisťovne, ale žiadosť bude zaslaná úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Po splnení zákonom stanovených podmienok vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia, ktoré trvá šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítavajú dni, počas ktorých poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu, že má nárok na nemocenské, na ošetrovné, na materské alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni, pričom výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je pritom obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Denný vymeriavací základ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta smerom nahor.
Môže sa stať, že v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti. V takom prípade sa denný vymeriavací základ zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak by poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného zákonom [ust. § 138 ods. 9 písm. a) – t. j. mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné], ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ide o tzv. konštantu.
K
Spotrebná daň z liehu sa zvyšuje
1. 3. 2010
Posedenie pri štamperlíku v krčme či fľaša tvrdej pijatiky v obchode už o pár dní začnú z vreciek Slovákov vyťahovať viac peňazí. Od marca sa po prvýkrát od roku 2006 zvyšuje spotrebná daň z liehu. Liter 40 %-ného alkoholu zdražie približne o 66 centov a jedno poldeci (poldecák) približne o 3 centy. Na cenovkách by sa vyššia daň mala prejaviť už čoskoro, pretože obchodníci sa lacnejším alkoholom vopred nepredzásobili.
Ide zväčša o menšie či stredné firmy, ktoré zrejme nemajú dostatok peňazí na nákup veľkého množstva lacnejšie alkoholu. Podľa slov analytika pre prieskum trhu si napriek vyšším cenám Slováci zrejme alkohol odopierať nebudú. Úbytok fanúšikov drahých a luxusných alkoholických nápojov analytik nepredpokladá, keďže sú vraj proti výkyvom cien odolní. K zníženiu spotreby alkoholu môže podľa analytika prísť u ľudí s nižšími zárobkami.
To, či obchodník rast dane premietne v plnej miere do cenovky, závisí od konkrétneho predávajúceho. Niektoré z tovarov si totiž obchodníci predávajú za dotovanú cenu a dúfajú, že tak prilákajú zákazníkov, ktorí si popri tom kúpia aj iný tovar.
Sporenie na dôchodok môže ušetriť na daniach
1. 3. 2010
Kto si sporí na dôchodok, môže ušetriť na daniach. Po splnení podmienok si zamestnanci aj živnostníci môžu znížiť svoj daňový základ o príspevky na toto sporenie. Za rok môžu svoje dane znížiť maximálne o 75,68 eura. Výška úspory bude závislá od toho, koľko peňazí si daňovník na dôchodkové sporenie vkladá.
Z daňového základu si okrem doplnkového dôchodkového sporenia možno odrátať aj príspevky na životné poistenie a účelové sporenie. Spoločnou podmienkou je, že sporenie alebo poistenie musí byť uzatvorené aspoň na desať rokov a peniaze z neho nemôžu byť vyplatené skôr, ako sporiteľ dosiahne vek 55 rokov.
Stavebné sporenie sa však za účelové sporenie nepovažuje. Primárne je určené na zaobstaranie bývanie. Preto ho nemožno považovať za sporenie na dôchodok.
Za daňovo zvýhodnené príspevky sa pri životnom poistení považujú aj platby za rôzne pripoistenia. Daňový základ si tak poistenci môžu znížiť o celú sumu, ktorú platia poisťovni.
Každý daňovník si daňový základ môže znížiť maximálne o 398,33 eura. Tento limit platí aj v tom prípade, že má viacero sporení alebo poistení, ktoré spĺňajú podmienky na získanie daňovej úľavy. Úspora na dani vždy predstavuje 19 % zo zaplatených príspevkov.
Daňový základ je možné si znížiť aj pri jednorazovo platenom poistení, keď klient zaplatí celé poistné pri uzatváraní poistky a v ďalších rokoch už neplatí. V prípade, že poistná doba je uzatvorená na dobu určitú, zaplatené poistné sa rovnomerne rozráta na všetky roky poistenia. V prípade, že niekto uzatvorí poistenie na 20 rokov a zaplatí 6-tisíc eur, znamená to, že každý rok si môže daňový základ znížiť o 300 eur. V prípade poistky uzatvorenej na dobu neurčitú, sa zaplatené poistné rozráta na desať po sebe nasledujúcich rokov. Prvýkrát si daňový základ možno znížiť v roku, kedy bolo poistné zaplatené.
Zamestnanci, ktorým ročné zúčtovanie daní robí ich zamestnávateľ, musia v práci odovzdať potvrdenie, koľko peňazí vlani na dôchodkové sporenie alebo poistenie vložili. Tí, ktorí si daňové priznanie robia sami, si uplatnia nárok na zníženie dane v daňovom priznaní typu A na strane 3. Do riadkov 39 až 41 vpíšu príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie a do riadku 42 zapíšu súčet týchto príspevkov. V prípade, že tento súčet prevyšuje 398,33 eura, zapíšu 398,33 eura. V riadku 43 túto sumu prirátajú k nezdaniteľnému minimu na daňovníka a na manželku (manžela).
Živnostníci a všetci tí, ktorí vypĺňajú daňové priznanie typu B, si takisto uplatnia nárok na zníženie daňového základu priamo v daňovom priznaní. Zaplatené príspevky zaznačia na strane 7 do riadkov 72 až 74 a v riadku 75 tieto príspevky zrátajú. Maximálne však zaznačia 398,33 eura. Túto sumu v nasledujúcom riadku prirátajú k ostatným nezdaniteľným položkám.
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia
28. 2. 2010
Na odovzdanie ročného zúčtovania zdravotných odvodov zostáva už len mesiac. Živnostníci, ktorí si s ním nevedia rady, by sa mali obrátiť rovno na poisťovňu, kde im poradia telefonicky, cez internet aj osobne v pobočkách. Poisťovne už avizujú, že na konci marca rozšíria stránkové hodiny.
Ročné zúčtovanie zdravotných odvodov sa musí vykonať a podať v zdravotnej poisťovni do 31. Marca. Nedoplatok z ročného zúčtovania je potrebné zdravotnej poisťovni zaplatiť do 30. Júna. Preplatky z ročného zúčtovania vráti zdravotná poisťovňa v prípade, ak ich výška dosiahla najmenej 3 eurá.
Podrobnosti o ročnom zúčtovaní zdravotných odvodov je možné získať z nasledujúcich zdrojov:
0850 003 003 – Call centrum Všeobecnej zdravotnej poisťovne (infolinka@vszp.sk)
0800 150 150 – Zákaznícka linka Dôvery (info@dovera.sk)
0850 003 333 – Zákaznícke centrum Unionu (union.direct@union.sk)
Keďže zúčtovanie si mnohí nechávajú na poslednú chvíľu, poisťovne už teraz hlásia predĺžené stránkové hodiny v posledných marcových dňoch. Dôvera rozšíri otváracie hodiny od 15. marca, Union až posledný marcový týždeň a Všeobecná zdravotná avizuje, že upraví stránkové hodiny podľa potreby.
Tlačivá pre ročné zúčtovanie:
A – ak mal zamestnanec iba jedného zamestnávateľa,
B – samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník),
C – samoplatiteľ,
S – ak mal poistenec viac zamestnávateľov.
Nezdaniteľná časť základu dane FO
24. 2. 2010
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (ďalej NČZDD) je položka, na ktorú má podľa § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu nárok každá fyzická osoba, ktorá má v SR trvalý pobyt alebo sa tu zdržiava aspoň 183 dní v roku (nárok nemajú napr. dôchodcovia).
Nároky na výšku NČZDD sa riadia podľa § 11 odseku 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Na roky 2009 a 2010 ho nahradzuje § 52g odsek 1 písmeno a) a § 52h odsek 13) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Nezdaniteľná časť základu dane je položka, do výšky ktorej má daňovník nárok na nezdanenie daňou z príjmu. Výška tejto nezdaniteľnej položky pri zárobku nad 86-násobok životného minima postupne klesá a od určitej výšky príjmu úplne zaniká.
Za rok 2009 je výška nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 22,5 násobku životného minima platného k 1. januáru 2009. Táto čiastka je k 1. januáru 2009 178,92 €. Celkový maximálny nárok na zárobky v roku 2009 teda predstavuje 4 025,70 €.
Za rok 2010 je suma nezdaniteľnej časti základu dane takisto vo výške 22,5 násobku životného minima platného k 1. januáru 2009. Výška nezdaniteľnej časti základu dane sa v roku 2010 nezvýši (§ 52h odsek 13). Maximálna výška nezdaniteľnej časti základu dane zostane na úrovni 4025,70 € rovnako ako v roku 2009.
Ak daňovník – fyzická osoba dosiahla v roku 2009 základ dane nižší alebo rovný 86-násobku životného minima platného k 1. januáru 2009, má nárok na plnú výšku nezdaniteľnej čiastky (178,92 x 22,5 = 4025,70 €).
Ak však daňovník – fyzická osoba v roku roku 2009 dosiahne základ dane vyšší ako 86-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru 2009, výška nároku na nezdaniteľnú čiastku sa vypočíta týmto vzorcom:
44 x 178,92 (životné minimum) – Základ dane / 4
Ak táto suma vyjde nižšia ako nula, nezdaniteľná čiastka daňovníka sa rovná nule.