Nárok na daňový bonus
27. 7. 2018
Pre uplatnenie daňového bonusu sú ustanovené dve základné podmienky:
- splnenie podmienky vyživovaného dieťaťa a
- dosiahnutie minimálnych príjmov daňovníkom, ktorý si uplatňuje daňový bonus.
U zamestnancov možno daňový bonus uplatniť už v priebehu roka. Podľa § 35 ods. 5 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy.
Na uplatnenie daňového bonusu v jednotlivých mesiacoch roku 2018 je potrebná výška zdaniteľných príjmov aspoň 240 eur. Zamestnávateľ prihliadne na daňový bonus, ak zamestnanec podpíše vyhlásenie do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, a každoročne do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia.
Ak príjmy zamestnanca nedosiahli za niektoré kalendárne mesiace aspoň vyššie uvedenú sumu, môže si uplatniť zostávajúcu časť daňového bonusu do ročnej výšky pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podaní daňového priznania. Podmienkou uplatnenia daňového bonusu v ročnej výške je za rok 2018 dosiahnutie zdaniteľných príjmov v § 5 aspoň vo výške 2 880 eur. Ak zamestnanec podmienku ročnej výšky príjmov nesplnil a zamestnávateľ mu v niektorých mesiacoch roka oprávnene priznal daňový bonus, vyplatený daňový bonus zamestnancovi zostáva.
V roku 2018 je mesačná výška daňového bonusu na jedno vyživované dieťa 21,56 eura a ročná výška 258,72 eura.
MF zvažuje emisiu štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo
9. 3. 2009
Tento mesiac by malo Ministerstvo financií SR rozhodnúť o tom, či pristúpi k emisii štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo.
Objem, termín ani technologický postup zatiaľ nebol konkretizovaný, pretože tieto údaje sú súčasťou taktiky emitovania. V prípade, že sa štát rozhodne takéto dlhopisy emitovať, parametre budú závisieť aj od aktuálnej situácie na finančných trhoch.
Emisia štátnych dlhopisov má podľa analytikov svoje
výhody aj nevýhody ako pre investora, tak aj pre štát. Klientom s dlhším investičným horizontom
emisia ponúka príležitosť pre potenciálne vyššie zhodnotenie úspor. Netreba
však zabúdať, že na rozdiel od termínovaného vkladu v banke ide o investíciu do
cenného papiera so sprievodným rizikom, ktorým je zmena trhovej ceny cenného papiera v období pred jeho
splatnosťou. V praxi by to znamenalo, že ak by chcel držiteľ dlhopisu tento cenný papier predať pred termínom
splatnosti a úroky by medzičasom stúpli, zisk by mal oproti dohodnutému výnosu
nižší alebo by sa dokonca mohol dostať do straty. V prípade, že by držal
dlhopis až do splatnosti, dosiahol by výnos dohodnutý na začiatku, to by však
znamenalo držať dlhopisy niekoľko rokov.
Štátny dlhopis nie je nástroj na
krátkodobé uloženie peňazí.
Pre štát by emisia dlhopisov pre obyvateľstvo
predstavovala relatívne jednoduché a pravdepodobne aj lacnejšie získanie
finančných prostriedkov, ktoré by zároveň v čase veľmi nízkych výnosov a pri
nízkom riziku mohli byť dostatočne atraktívne aj pre ľudí. Štát by mohol získať
potrebné finančné prostriedky z domácich zdrojov a nemusel by zvyšovať svoj dlh
voči zahraničiu. Praktickosť takéhoto kroku však bude závisieť aj od faktu, v
akej nominálnej hodnote by štát dlhopisy emitoval, či by boli prístupné širšej vrstve obyvateľstva, alebo vzhľadom
na vysoký nominál iba užšej skupine Slovákov.
Dôležité pre ľudí by boli
stanovené výnosy, ako aj aj splatnosť
dlhopisov.
Na druhej strane by štát išiel emisiou dlhopisov proti
svojim súčasným záujmom. Analytici tvrdia, že takýmto krokom by pôsobil proti
podpore spotreby domácností, ktorá ako sa ukázalo aj v nedávnych štatistikách
hrubého domáceho produktu, výrazným spôsobom podporuje a ťahá ekonomický rast
Slovenska.
Myšlienka vydania dlhopisovej emisie pre obyvateľstvo
nie je nová. Takmer pravidelne sa objavuje aj v aktualizovaných stratégiách
riadenia dlhu. Táto možnosť sa uvádza aj v stratégii riadenia dlhu na roky 2007
až 2010. Ministerstvo financií sa v tomto materiáli odvolávalo na skutočnosť,
že v krajinách Európskej únie je takýto doplnkový spôsob financovania potrieb
štátu bežný. Hlavným prínosom emisie pre obyvateľstvo môže byť menšia závislosť od finančného a
kapitálového trhu a taktiež nižšie náklady financovania. V roku 2007 rezort
financií predpokladal, že s narastajúcou životnou úrovňou na Slovensku sa môže
podariť takýmto spôsobom získať niekoľko miliárd korún ročne.
Firmy môžu ušetriť aj na nájomnom
6. 3. 2009
Kríza si vyžaduje radikálne opatrenia na nákladovej strane účtovných kníh. Jednou z možností, ako ušetriť, môže byť napríklad prehodnotenie nájomnej zmluvy.
Ak majiteľ budovy, v ktorej firma
sídli, nie je ochotný pristúpiť na dohodu, možno je čas poobzerať sa po novej
adrese. Na trhu s kancelárskymi priestormi totiž dnes diktuje dopyt.
Kým ceny bytov na Slovensku začali klesať až
vlani, trh s kancelárskymi priestormi svoj vrchol dosiahol už o niekoľko
rokov skôr. Aj keď v globále platí, že ceny skôr stagnujú ako stúpajú, kvôli
prebytku ponuky developerov na našom trhu však v posledných rokoch výrazne
stúpa kvalita a štandardy jednotlivých priestorov.
Kvalita a vek budovy nevplývajú len na
pohodlie pri práci, ale aj na ďalšie účty firmy. Významným faktorom je dnes energetická efektivita, ktorá veľmi
vplýva na nákladovosť.
Ako ušetriť na nájomnom:
- nájomcovia by si mali prezrieť podmienky
úpravy ceny či iných zmien v zmluvnom vzťahu
- pozrieť si, či bola zmluva uzvatvorená na
dobu určitú alebo neurčitú
- skontrolovať si dĺžku výpovednej lehoty
- spýtať sa prenajímateľa na zmenu podmienok
- skúsiť sa dohodnúť na úprave ceny či iných
zvýhodneniach
- ceny v starších nehnuteľnostiach s
priemernými podmienkami by nemali prevyšovať 12/€/m2/rok.
Ak prenajímateľ nie je ochotný pristúpiť na úpravu vysokého nájomného,
netreba sa báť zrušiť nevýhodnú zmluvu. Firmy, ktoré majú sídlo v starej,
nevyhovujúcej budove na periférii, majú
veľkú šancu získať za rovnakú cenu prenájom v niektorom z nových biznis centier
v širších centrách miest.
Dohodnúť o zmene podmienok by sa mali najmä
tie firmy, ktoré sa na nájme dohodli pred viacerými rokmi a odvtedy sa im ceny
nezmenili. Nájomcovia najmä v prípade, že sa kvalita budovy či prenajatých
priestorov nezlepšili, majú reálnu šancu na zníženie mesačných platieb. Ak nie,
je vhodné uvažovať o sťahovaní do modernejších priestorov za podobnú alebo
lepšiu cenu.
Pri rozhodovaní, či sa niekam presťahovať, by
vedenie firmy nemalo brať do úvahy len finančné faktory. Rozhodnutie o novej
lokalite môže priamo vplývať na budúce hospodárenie podniku. Adresa firmy tiež
môže zvyšovať alebo znižovať dôveryhodnosť firmy.
Dôchodkové spoločnosti prídu o zárobky
6. 3. 2009
Ministerstvo financií im navrhlo znížiť poplatok za spravovanie peňazí klientov až na 0,025 percenta. Tento návrh prešiel. Dôchodkové spoločnosti tak budú pripravené o väčšiu časť zárobkov. Aj tie podľa ministerstva postačia na bezproblémovú správu dôchodkových úspor.
Čo sa má zmeniť
Z každého príspevku sporiteľa, ktorý smeruje
do druhého piliera, si najprv Sociálna poisťovňa stiahne 0,5 percenta. Za
zvyšnú sumu si sporiteľ nakúpi
dôchodkové jednotky podľa ich aktuálnej hodnoty. Počet týchto
jednotiek sa následne zníži o 1
percento, čo je poplatok pre DSS. Tieto poplatky zostávajú nezmenené.
Zmení sa však poplatok za správu, ktorý si DSS
účtujú z objemu majetku vo fonde. Istých budú mať iba 0,025 percenta.
Vyšší zárobok DSS bude mať vtedy, ak zhodnotí majetok vo fonde viac ako
je benčmark, teda porovnávacia hodnota. Tú určí NBS.
DSS bude prvých päť rokov odkladať 5,6 percenta z dosiahnutého výnosu na garančnom účte,
ktorý bude zriadený pri každom z troch dôchodkových fondov. Ale nebude môcť na tento účet
siahnuť. Porovnávať, ako DSS zhodnotila úspory, sa začne až po piatich rokoch.
Ak úspory ľudí za predchádzajúcich päť rokov DSS zhodnotila kladne,
vyplatí si 5,6 percenta z dosiahnutého výnosu z garančného účtu. Ak záporne,
nevyplatí si nič a môže sa stať, že
sporiteľom bude musieť doplácať, aby mali na dôchodkovom účte aspoň to,
čo tam vložili.
Analytici predpovedajú zastavenie rastu reálnych miezd
6. 3. 2009
V tomto roku sa dá očakávať reálny pokles miezd, minimálne ich stagnácia. Štatistický úrad odhaduje, že nominálne priemerné mzdy porastú o päť percent a reálne o 1,5 percenta.
Kríza sa však dotkla aj rastu nominálnych
priemerných zárobkov v jednotlivých odvetiach. Pokles bol zaznamenaný vo výrobe
a v rozvode elektriny, plynu a vody. Naopak,
rast bol zaznamenaný v ťažbe nerastných surovín, v obchode, v ostatných
spoločenských, sociálnych a osobných službách a v zdravotníctve. Po zohľadnení
vývoja spotrebiteľských cien sa však priemerná mzda zvýšila len v ťažbe
nerastných surovín, v obchode, službách, zdravotníctve, stavebníctve, školstve
a poľnohospodárstve. Ostatné odvetvia zaznamenali medziročný pokles.
Dá sa však predpokladať, že aj v
zamestnaniach, kde sa o kríze dozvedajú len z médií (ako sú obchodníci či IT
špecialisti) dôjde k určitým zmenám v spôsobe odmeňovania. Úspešné budú tie
firmy, ktoré dokážu udržať rast miezd na úrovni inflácie. Analytici sa tiež
domnievajú, že zníženie v niektorých segmentoch je dobré, pretože cena práce v
nich už bola vysoko nadhodnotená.