Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Časti dôchodcom od budúceho roka porastú dôchodky
11. 5. 2017
Od roku 2018 porastú dôchodky tým, ktorí odišli do penzie pred 1. januárom 2004.
Od januára budúceho roka by si mali starodôchodcovia na Slovensku finančne polepšiť. Parlament posunul do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorou sa majú zvýšiť dôchodky starodôchodcom aj tzv. socialistickým dôchodcom. Právnu normu na rokovanie predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Dôchodky sa budú zvyšovať dôchodcom, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004. Zmeny sa majú dotknúť priznaných dôchodkov do konca roka 2003, ktoré sú nižšie ako dôchodky, ktoré boli dôchodcom priznané pri rovnakých zárobkoch a rovnako odpracovaných rokoch podľa nového zákona platného od 1. januára 2004. Dôchodky sa budú prepočítavať individuálne.
Zvýšenie sa dotkne viac ako 88 000 ľudí
Okrem starodôchodcov sa majú dôchodky zvyšovať aj socialistickým dôchodcom. Ide o časť starodôchodcov, ktorí išli do dôchodku do 30. septembra 1988 a ich starobný dôchodok bol priznaný z upraveného priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2333 slovenských korún .
Náklady na zvýšenie dôchodkov dosiahnu približne 50 miliónov eur v roku 2018, v roku 2019 by to malo byť vo výške 47 miliónov eur a v roku 2020 by malo predstavovať 45 miliónov eur.
Kúpa bytu na firmu – DPH a daň z príjmov
10. 5. 2017
Riešenie daňových aspektov kúpy bytu z hľadiska podnikateľských účelov
Daňové aspekty kúpy bytu na firmu z vlastných zdrojov, z úveru na firmu, z pôžičky od konateľa alebo prenájom bytu od konateľa. V prípade DPH je rozhodujúce, či je firma platiteľom DPH. Ak je v čase kúpy bytu firma platiteľom DPH, má nárok na odpočítanie DPH, ak bude byt využívať na podnikateľskú činnosť, ktorá podlieha DPH (napr. prenájom bytu inej firme). Rovnako aj v prípade uplatnenia odpisov bytu a súvisiacich nákladov na jeho prevádzku do daňových výdavkov je potrebné preukázať využívanie bytu na podnikateľské účely, t. j. na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov. V prípade, keď firma kúpi byt (z vlastných zdrojov alebo na investičný úver), pri nároku na odpočítanie DPH rozhoduje:,či je registrovaná ako platiteľ DPH,a účel využitia nehnuteľnosti. Ak je firma platiteľ DPH a súčasne bude byt využívať na podnikanie ako platiteľ DPH (napr. prenájom bude fakturovať s DPH), má nárok na odpočítanie DPH v celom rozsahu. Ak bude platiteľ DPH využívať byt na podnikanie ako platiteľ DPH len sčasti, právo na odpočítanie DPH mu vznikne len čiastočne. V prípade nevyužívania bytu na podnikanie ako platiteľ DPH, nárok na odpočítanie DPH nevzniká. Ak firma nie je v čase kúpy bytu platiteľom DPH a neskôr sa za platiteľa DPH registruje, môže si dodatočne uplatniť právo na odpočítanie DPH, avšak opäť musí zohľadniť účel využívania bytu. Firma, ktorá si uplatnila právo na odpočítanie DPH a zruší sa jej registrácia pre DPH, musí dodatočne odviesť DPH. Suma nároku na odpočítanie DPH a daňovej povinnosti k DPH sa určí podľa zákona o DPH. Účel využívania bytu je pre firmu rozhodujúci aj v prípade uplatnenia daňových výdavkov (na účel výpočtu dane z príjmov). Ak firma byt využíva na podnikanie (napr. byt prenajíma, má v ňom kancelárie), tak odpisy a iné výdavky súvisiace s prevádzkou bytu môže zahrnúť do daňových výdavkov.V prípade kúpy bytu na investičný úver, úroky z úveru sú pre firmu taktiež daňovým výdavkom. Pri úveroch je potrebné rozlišovať splátku istiny (požičanej dlžnej sumy) a úroku. Splátka istiny nie je daňovým výdavkom, nakoľko ani príjem z poskytnutého úveru nie je zdaniteľným príjmom. Ak firma nemá dostatok finančných prostriedkov a banka jej odmietne poskytnúť investičný úver, možným riešením je pôžička od konateľa. Konateľ, ak vlastní nehnuteľnosť, môže požiadať banku o tzv. americkú hypotéku, čo je vlastne bezúčelový úver zabezpečený nehnuteľnosťou (banka má v katastri zapísané záložné právo na nehnuteľnosť). Keďže firma a konateľ sú závislé osoby, firmy sa týkajú povinnosti v oblasti transferového oceňovania. Povinnosťou firmy je viesť transferovú dokumentáciu k poskytnutému úveru a stanoviť výšku úroku tak, ako by úrok dohodli v porovnateľnej transakcii nezávislé osoby, a to po zohľadnení rôznych rizík, ktoré pri pôžičke medzi závislými osobami a nezávislými osobami (ne)existujú. Konateľa sa transferové oceňovane netýka. Prípadné úroky vyplývajúce z pôžičky konateľa firme sú pre túto firmu daňovým nákladom. U konateľa sú, naopak, zdaniteľným príjmom. Konateľ je povinný z prípadných úrokov odviesť daň z príjmov v daňovom priznaní. Poslednou možnosťou je kúpa bytu konateľom na hypotekárny úver a prenájom bytu firme. V tomto prípade je potrebné taktiež zdôrazniť, že prenájom bude vzťah medzi závislými osobami, čiže nájomné musí byť stanovené v súlade s transferovým oceňovaním. Pokiaľ ide o firmu, v tomto prípade nemá možnosť uplatniť odpočítanie DPH. Avšak má ju konateľ, ak sa registruje ako platiteľ DPH a prenájom bude fakturovať s DPH. Pri odpočítaní DPH sa na konateľa (v postavení prenajímateľa) vzťahujú podmienky odpočítania, resp. platenia DPH rovnako, ako na firmu v predchádzajúcich variantoch. Ako platiteľ DPH má konateľ taktiež aj administratívne povinnosti, najmä podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz, ak bude prenájom fakturovať s DPH.
Konateľ je prenajímateľom a nájomné je pre neho zdaniteľný príjem. K prenájmu bytu a zdaňovaniu príjmov z prenájmu bytu nájdete na našom portáli niekoľko článkov. Dôležité je spomenúť predovšetkým to, že konateľ má možnosť zaradiť prenajímaný byt do obchodného majetku, čím bude môcť uplatniť odpisy bytu v daňových výdavkoch. Úroky, ktoré zaplatí z hypotekárneho úveru by v tomto prípade taktiež mohol zahrnúť do daňových výdavkov. Firma môže uplatniť v daňových výdavkoch nájomné uhrádzané konateľovi a ďalšie výdavky súvisiace s používaním bytu na podnikanie (dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov), pričom musí vychádzať z nájomnej zmluvy.
Zmeny v transferovom oceňovaní od 1.1.2017
10. 5. 2017
V roku 2017 nastali určité zmeny v transferovom oceňovaní podľa novely zákona o dani z príjmov
Od roku 2017 nastali významné zmeny v oblasti transferového oceňovania. Už pri podávaní daňového priznania za rok 2016 sa neuplatňuje postup, na základe ktorého korešpondujúcu úpravu základu dane povoľoval daňový úrad. Podnikateľ môže uskutočniť úpravu základu dane sám, alebo v niektorých prípadoch bude mať povinnosť upraviť základ dane. Novelou zákona o dani z príjmov sa definujú ustanovenia, ktoré zakladajú povinnosť viesť transferovú dokumentáciu. Súčasne nadobúda účinnosť aj nová definícia kontrolovanej transakcie, ktorej podstata sa preberá z medzinárodne akceptovaných dokumentov OECD. Predložené znenie odstraňuje pochybnosti o tom, kedy daňovník musí viesť transferovú dokumentáciu. V praxi sme sa mohli stretnúť s otázkami, či je daňovník povinný viesť transferovú dokumentáciu, i keď v kontrolovaných transakciách použil trhové ceny, t. j. nedošlo k rozdielu, ktorý by viedol k zníženiu základu dane, resp. zvýšeniu daňovej straty (v daňovom priznaní sa úpravy nevykonali). Od roku 2017 sa doplňajú definície závislej osoby pre účely transferového oceňovania. Dôsledkom je dôsledkom rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa bude vzťahovať transferové oceňovanie. Pre tieto osoby transferové oceňovanie znamená predovšetkým povinnosť vypracovať transferovú dokumentáciu a v nej stanoviť výšku transferových cien, čo môže znamenať náklady v stovkách alebo tisícoch eur.
Pokuty za úmyselné vyhýbanie sa plateniu daní v súvislosti s transferovým oceňovaním môžu byť od roku 2017 až v dvojnásobnej výške, ak by daňový úrad vykonaním daňovej kontroly tvrdil, že daňovník:
• nemal určenú výšku transferových cien správne, čím si znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu a zároveň napríklad
• transferové ceny stanovil v určitej výške za účelom zníženia daňovej povinnosti.
Živnostníci a paušálne výdavky
4. 5. 2017
Živnostníci môžu v aktuálnom zdaňovacom období uplatňovať výhodnejšie paušálne výdavky, čo im výrazne zjednoduší ich podnikateľskú činnosť
Tento rok to budú mať živnostníci pri daňovej optimalizácii výrazne jednoduchšie. Keďže sa zo zákona zvýšili paušálne výdavky, budú môcť ušetriť na daniach aj bez toho, aby sa snažili dať do nákladov aj také výdavky, ktoré s ich podnikaním súvisia len okrajovo. Z tohtoročných príjmov si už budú môcť odpočítať 60 percent, najviac však 20-tisíc eur za rok. Pravdepodobne však väčšine drobných živnostníkov by tento limit mal postačovať. Pretože ak niekto dosiahne obrat vyšší ako 49 790 eur, musí sa už zaregistrovať ako platca DPH. A v takom prípade už nemôže využívať paušálne výdavky.
Ak sa niekto rozhodne pre skutočné výdavky, môže si podľa zákona o dani z príjmov odpočítať všetky náklady, ktoré súvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. V prípade daňovej kontroly tak musí vedieť preukázať, že jeho výdavky sa vtesnajú do tejto definície. Medzi najbežnejšie náklady patria výdavky na telefón, internet, nákup materiálu, rôznych strojov a zariadení či náklady spojené s autom.
Medzi časté chyby patrí aj to, že si podnikatelia odpočítajú aj také výdavky, ktoré s ich podnikaním nesúvisia alebo sa dajú využiť aj na súkromné účely. V takýchto prípadoch zákon umožňuje dať si do nákladov paušálne 80 percent z ceny danej veci. Daňový úrad v takom prípade nebude skúmať, či podnikateľ danú vec využíva viac na súkromné účely alebo na podnikanie. Samozrejme ak by išlo o výdavok, ktorý slúži na čisto osobnú potrebu daňovníka, prípadná kontrola mu ho môže vyškrtnúť.