Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Poplatky za výber z bankomatov sa na Slovensku nezmenili
26. 1. 2009
Poplatky za výber z bankomatov na Slovensku nezlacneli ani nezdraželi. Nepotvrdili sa tak obavy, že banky za výber peňazí z cudzích bankomatov zvýšia poplatok, aby tak kompenzovali lacnejšie výbery v cudzine.
Dlhodobo sú na nízkych úrovniach
nastavené poplatky za výbery z
bankomatov patriacich banke, kde má klient účet. Európska smernica
hovorí o zvýhodnení výberov eurovej hotovosti.
Smernica sa týka aj platieb kartou za nakúpené tovary a služby vo väčšine
európskych krajín. Majú stáť toľko, ako keď platíte kartou u obchodníkov na
Slovensku.
Povzbudenie podnikateľského prostredia môže pomôcť prekonať krízu
26. 1. 2009
V rozhovore pre Hospodárske noviny to vyhlásil predstaviteľ jednej z personálno-poradenských spoločností. Podľa jeho odhadu o zamestnanie kvôli hospodárskej kríze príde asi päťdesiattisíc ľudí.
Snahy štátu o umelé udržanie zamestnancov vo fabrikách a
pribrzdenie negatívnych dopadov krízu v princípe neriešia. K jej prekonaniu môže
prispieť povzbudenie podnikateľského prostredia, aby sa v kríze dokázalo zorientovať,
aby aktívne začalo ľudí potrebovať a mohlo aj vytvárať nové pracovné miesta.
Cestou je masívna podpora investícií, zníženie daňového a odvodového zaťaženia,
zrušenie platenia poplatkov za služby verejnosti a úspory vo verejnom sektore.
Kríza je výborný liek na vyššiu
produktivitu práce, fluktuáciu a lojalitu zamestnancov. Hodnotenie zamestnancov sa bude diať vo
väčšom rozsahu ako kedykoľvek predtým. Veľa sa bude dbať o osobnostnú vhodnosť
kandidátov na danú pozíciu.
Pri prípadnom znižovaní stavov to môže byť kritérium, na
ktoré si zamestnávatelia posvietia predovšetkým.
Slováci očakávajú reformu dôchodkového systému
23. 1. 2009
Podľa prieskumov sa dôchodkový systém nachádza v kríze. O nevyhnutnosti zmien hovorí koalícia aj opozícia. Ministerstvo práce zatiaľ zásadné veci nechystá.
Podľa prieskumov agentúry GfK, ktoré boli spracované
pre spoločnosť AXA, si ľudia uvedomujú starnutie populácie. Kým dnes pripadá na
jedného dôchodcu takmer dva a pol pracujúceho človeka, o štyridsať rokov to
bude 1,1 pracujúceho človeka. Okrem toho sa ľudia doživajú čoraz vyššieho veku
a kvôli vzdelaniu začínajú pracovať neskôr.
Jedna zo zástupkýň opozície považuje za problém to, že
rozdiel medzi dôchodkom a mzdou je veľmi veľký, preto by mal štát garantovať
minimálny dôchodok, ktorý by mal každý občan dostávať bez ohľadu na to, koľko
bol alebo nebol schopný do systému prispievať. Dôchodok by sa platil zo
štátneho rozpočtu, teda z daní. To, čo by chceli občania navyše, by získali z
poistného systému ako zásluhový dôchodok.
Zástupca koalície presadzuje, aby si v druhom pilieri
sporili len tí, ktorí majú príjem nad
1,5-násobok priemernej mzdy a medzi 20 a 35 až 40 rokov. Pomer odvodov
by sa mal zmeniť v prospech prvého piliera na 12:6.
Ministerstvo práce tvrdí, že spôsob realizácie ani
kompletné výsledky prieskumu nepozná, ak však platí, že 90 % opýtaných tvrdí,
že dôchodkový systém je v kríze, znamená to, že dôchodková reforma vykonaná
predchádzajúcou vládou nesplnila svoje proklamované ciele.
Opozícia aj
koalícia sa zhodujú, že skôr či neskôr bude nevyhnutné zvýšiť vek odchodu do
dôchodku. Prieskum ukazuje, že väčšina Slovákov to očakáva, hoci s tým
nesúhlasí.
Ministerstvo práce momentálne zvýšenie dôchodkového
veku alebo zmenu valorizácie dôchodkov nepripravuje. Hoci podľa analytikov
treba spraviť v krátkom čase zásadné aj keď nepopulárne zmeny, súčasná vláda
ich nechystá.
Daň z nehnuteľností treba priznať a zaplatiť do 2. februára
23. 1. 2009
Daň z nehnuteľností zahrnuje daň zo stavieb, pozemkov, bytov a nebytových priestorov. Správcom dane nie je štát, ale samospráva - obec či mesto.
V
Bratislave a Košiciach správu daní vykonáva magistrát, nie mestské časti.
Tlačivá vydávajú na mestskom či obecnom úrade a dajú sa stiahnuť na internete.
Nájdete ich aj na webových stránkach ministerstva financií.
Zákonný ramec sadzby dane si mestá a obce upravujú, aktuálnu výšku dane sa
daňovníci dozvedia zo všeobecne záväzných nariadení. Daňové priznanie je možné
podať osobne alebo poslať poštou.
Daňové priznanie noví vlastníci z roku 2008 podajú iba raz a v tomto roku.
Ak nenastane v ďalšom období
zmena, ktorá by ovplyvnila výšku dane, v nasledujúcich rokoch správca dane
automaticky posiela výmer podľa podaného daňového priznania.
Za omeškanie podania daňového priznania hrozia vlastníkovi sankcie. Pri
nesprávnom alebo neúplnom priznaní je možné podať správcovi dane opravné daňové
priznanie ešte pred 2. februárom, v prípade, že chybu daňovník zistí neskôr,
môže podať dodatočné daňové priznanie.
Kedy treba podať daňové priznanie
Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti je treba podať iba v prípade, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Sú nimi nadobudnutie
nehnuteľnosti (darom, dedením, kúpu), zmena účelu využitia nehnuteľnosti,
preklasifikovanie druhu pozemku, pristavenie, nadstavenie, výmena bytu a pod.
Skutočnosťami rozhodujúcimi o vyrubení dane sú napr. nadobudnutie
nehnuteľnosti (kúpou, darom, dedením), zmena účelu využitia (napríklad
využívanie časti nehnuteľnosti na podnikanie), preklasifikovanie druhu pozemku,
pristavenie, prípadne nadstavenie nehnuteľnosti, výmena bytu a podobne.
Kedy netreba podať daňové priznanie
Nové daňové priznanie podať netreba, ak
správca dane z nehnuteľnosti menil sadzby dane, ani vtedy, ak sa zmenila
hodnota nehnuteľnosti (napríklad rekonštrukciou interiéru).
Povinnosť podávať daňové priznanie nevzniká ani vtedy, ak daňovník vlani dosiahol vek potrebný na zníženie dane a ani vtedy,
ak uplynula lehota na oslobodenie od zdanenia podľa predchádzajúcich platných
predpisov. Dôvodom na podanie nového daňového priznania nie je ani
prechod na euro.