Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Sporenie v treťom pilieri sa zmení
1. 12. 2009
Od januára budúceho roka by sporenie v treťom pilieri malo byť lacnejšie. Systém poplatkov sa totiž zmení. Zavedie sa nový variabilný poplatok a zníži sa fixná odplata. Nový variabilný poplatok by si mali doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) účtovať pri zhodnotení majetku vo fondoch. Výška poplatku je stanovená na 5 % hodnoty zostatku na osobnom účte sporiteľa.
Nedá sa presne stanoviť o koľko sa poplatky znížia, zákon stanovuje hornú hranicu fixného poplatku. Túto hranicu spoločnosti musia dodržať. DDS-ky však môžu poplatky aj znížiť. Podľa pripravovanej novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení dôjde aj k ďalším zmenám. Upravia sa napríklad poplatky za prestup.
Práceneschopnosť na Slovensku
30. 11. 2009
Na Slovensku miera dočasnej práceneschopnosti dosiahla v októbri 3,93 %, čo je najvyššia októbrová úroveň za ostatných päť rokov. Oproti septembru tohto roka ide o nárast o 0,44 percentuálneho bodu. V porovnaní s októbrom minulého roka je to nárast o 0,40 percentuálneho bodu. Najnižšia práceneschopnosť za posledných päť rokov bola v októbri 2007, keď dosiahla 3,23 %. Vyplýva to zo štatistík zverejnených Sociálnou poisťovňou.
Najvyšší podiel na celoslovenskej miere PN mal Prešovský kraj, kde jej miera minulý mesiac dosiahla 5,59 %. Košický kraj za október vykázal priemernú mieru PN v hodnote 4,2 %. V Žilinskom kraji bola minulý mesiac priemerná miera dočasnej PN na úrovni takmer 4,2 %. V Trenčianskom kraji predstavoval tento ukazovateľ 4,15 %. V trnavskom kraji vzrástla miera dočasnej PN na 4,05 %, v Nitrianskom na 3,83 %, v Banskobystrickom na 3,47 % a v Bratislavskom
Väčšina Slovákov má príjem pod 20-tisíc Sk
30. 11. 2009
Väčšina zo zhruba štyroch miliónov pracujúcich či dôchodcov na Slovensku mala v minulom roku mesačný príjem menší ako 20 000 Sk (663,88 €).
Priemerná mzda dosahovala úroveň 21 782 Sk (723 €). Približne 200 ľudí dosiahlo príjmy vyššie ako milión korún (33 194 €) mesačne. Vyplýva to zo zisťovania jednej z vedkýň z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Mesačnými príjmami boli nielen mzdy či výnosy z prenájmu alebo úrokov, ale aj vyplácané starobné dôchodky a iné štátne sociálne dávky.
Najpočetnejšiu skupinu - asi 1,7 milióna ľudí, predstavujú v náhodne vybranom mesiaci ľudia, ktorí v priebehu minulého roka mali príjem do 10 000 Sk (331,94 €). Druhou najpočetnejšou skupinou - takmer 1,3 milióna - bola časť obyvateľov s príjmom od 10 000 do 20 000 Sk. Približne 700 000 ľudí disponovalo sumou 20 000 až 40 000 Sk (1327,76 €). Zvyšných zhruba 170.000 ľudí malo príjem vyšší ako 40.000 Sk.
Zväčšovali sa rozdiely medzi regiónmi Slovenska. Najpomalšie rástli príjmy v severovýchodnej časti krajiny. Presnejšie údaje o celkovom majetku Slovákov zatiaľ podľa nie sú k dispozícii.
Už v minulosti zaznievali názory, že rast priemernej mzdy v predchádzajúcich rokoch nemusel zachytiť reálny stav príjmov v spoločnosti. Napriek tomu, že priemerná mzda vlani stúpla napríklad v porovnaní s rokom 2005 o 4 508 korún (149,64 eur), nárast mohlo do veľkej miery spôsobiť napríklad zvyšovanie príjmov vrcholových manažérov. Koncom vlaňajška rástol priemerný starobný dôchodok na úroveň 9 431 korún (313 €).
Na Slovensku sú rozdiely v príjmoch výrazne nižšie ako v iných regiónoch sveta. Podľa dávnejšej štúdie od polovice deväťdesiatych rokov vzrástol majetok najbohatších ľudí planéty na zhruba 33 biliónov dolárov (25 biliónov €, 753 biliónov Sk) z asi 16,6 bilióna dolárov (11 biliónov €, 331 biliónov Sk). Na druhej strane sa od roku 1960 do roku 2000 takmer trojnásobne rozrástla skupina najchudobnejších krajín. Do kategórie najzaostalejších štátov podľa medzinárodne uznávaných kritérií bolo zaradených na prelome milénia 71 krajín z pôvodných 25.
Vyše jedenásťtisíc dôchodkov sa vypláca do zahraničia
30. 11. 2009
Sociálna poisťovňa (SP) v desiatom mesiaci tohto roka vyplatila 11 886 dôchodkov do zahraničia. Od začiatku roka 2009 sa počet ľudí poberajúcich dôchodkové dávky v cudzine zvýšil o 1756. Vyplýva to z údajov zverejnených na internetovej stránke SP.
Celkovo počet poberateľov dôchodkových dávok na Slovensku v októbri dosiahol 1.573.384. Starobný dôchodok z toho poberalo 930.400 ľudí. Ich počet sa medziročne zvýšil. V rovnakom období minulého roka tento typ dávky dostávalo 920.012 ľudí.
V desiatom mesiaci bola priemerná suma starobného dôchodku 338,96 eura (10.211,51 Sk). Medziročne vzrástla o 26,27 eura.