Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia
28. 2. 2010
Na odovzdanie ročného zúčtovania zdravotných odvodov zostáva už len mesiac. Živnostníci, ktorí si s ním nevedia rady, by sa mali obrátiť rovno na poisťovňu, kde im poradia telefonicky, cez internet aj osobne v pobočkách. Poisťovne už avizujú, že na konci marca rozšíria stránkové hodiny.
Ročné zúčtovanie zdravotných odvodov sa musí vykonať a podať v zdravotnej poisťovni do 31. Marca. Nedoplatok z ročného zúčtovania je potrebné zdravotnej poisťovni zaplatiť do 30. Júna. Preplatky z ročného zúčtovania vráti zdravotná poisťovňa v prípade, ak ich výška dosiahla najmenej 3 eurá.
Podrobnosti o ročnom zúčtovaní zdravotných odvodov je možné získať z nasledujúcich zdrojov:
0850 003 003 – Call centrum Všeobecnej zdravotnej poisťovne (infolinka@vszp.sk)
0800 150 150 – Zákaznícka linka Dôvery (info@dovera.sk)
0850 003 333 – Zákaznícke centrum Unionu (union.direct@union.sk)
Keďže zúčtovanie si mnohí nechávajú na poslednú chvíľu, poisťovne už teraz hlásia predĺžené stránkové hodiny v posledných marcových dňoch. Dôvera rozšíri otváracie hodiny od 15. marca, Union až posledný marcový týždeň a Všeobecná zdravotná avizuje, že upraví stránkové hodiny podľa potreby.
Tlačivá pre ročné zúčtovanie:
A – ak mal zamestnanec iba jedného zamestnávateľa,
B – samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník),
C – samoplatiteľ,
S – ak mal poistenec viac zamestnávateľov.
Nezdaniteľná časť základu dane FO
24. 2. 2010
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (ďalej NČZDD) je položka, na ktorú má podľa § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu nárok každá fyzická osoba, ktorá má v SR trvalý pobyt alebo sa tu zdržiava aspoň 183 dní v roku (nárok nemajú napr. dôchodcovia).
Nároky na výšku NČZDD sa riadia podľa § 11 odseku 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Na roky 2009 a 2010 ho nahradzuje § 52g odsek 1 písmeno a) a § 52h odsek 13) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Nezdaniteľná časť základu dane je položka, do výšky ktorej má daňovník nárok na nezdanenie daňou z príjmu. Výška tejto nezdaniteľnej položky pri zárobku nad 86-násobok životného minima postupne klesá a od určitej výšky príjmu úplne zaniká.
Za rok 2009 je výška nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 22,5 násobku životného minima platného k 1. januáru 2009. Táto čiastka je k 1. januáru 2009 178,92 €. Celkový maximálny nárok na zárobky v roku 2009 teda predstavuje 4 025,70 €.
Za rok 2010 je suma nezdaniteľnej časti základu dane takisto vo výške 22,5 násobku životného minima platného k 1. januáru 2009. Výška nezdaniteľnej časti základu dane sa v roku 2010 nezvýši (§ 52h odsek 13). Maximálna výška nezdaniteľnej časti základu dane zostane na úrovni 4025,70 € rovnako ako v roku 2009.
Ak daňovník – fyzická osoba dosiahla v roku 2009 základ dane nižší alebo rovný 86-násobku životného minima platného k 1. januáru 2009, má nárok na plnú výšku nezdaniteľnej čiastky (178,92 x 22,5 = 4025,70 €).
Ak však daňovník – fyzická osoba v roku roku 2009 dosiahne základ dane vyšší ako 86-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru 2009, výška nároku na nezdaniteľnú čiastku sa vypočíta týmto vzorcom:
44 x 178,92 (životné minimum) – Základ dane / 4
Ak táto suma vyjde nižšia ako nula, nezdaniteľná čiastka daňovníka sa rovná nule.
Dôchodcovia a dane
23. 2. 2010
Dôchodcovia si popri dôchodku bežne privyrábajú na dohody. Zamestnávateľ im z platov zráža daň buď preddavkami, alebo zrážkou. V určitých prípadoch dane môžu získať späť. Preplatok dane im však nikto sám od seba nevráti. Musia podať daňové priznanie. Priložia k nemu potvrdenia o príjme od všetkých zamestnávateľov, u ktorých počas roka pracovali.
Zarábajúci dôchodca neplatí daň, ak jeho hrubá mzda za vlaňajší rok nepresiahla polovicu 22,5-násobku sumy životného minima platného k 1. 1. 2009, čo je 2 012,85 eura. V prípade, že zarobil menej, vznikne mu preplatok a podáva daňové priznanie. Použije tlačivo typu A.
V priznaní uvedie hrubú mzdu, z ktorej mu strhávali dane v preddavkoch. Ak je mzda menšia ako 2 012,85 eura a senior mal ešte iné príjmy, z ktorých mu zrazili daň zrážkou, môže využiť jeden trik. Prizná aj časť príjmov zrazených zrážkovou daňou tak, aby súčet všetkých príjmov nepresiahol limit 2 012,85 eura.
Ak dôchodcovia, ktorí majú účet v banke, sporenie, vkladnú knižku či termínovaný vklad, žijú len z dôchodku, môžu žiadať štát o vrátenie dane z úrokov, ktorú im strháva banka. Pri nasporenej sume 10-tisíc eur napríklad daň predstavuje 57 eur. Aj keď určitá časť dôchodcov o tejto možnosti vie, široko využívaná nie je. Daňové priznanie môžu podať aj tí, ktorých príjmy za rok nepresiahnu 2012,85 eura. Priznanie sa podáva na tlačive B.
Pri vyplňovaní daňového priznania sa dôchodcovia údajne dopúšťajú predovšetkým technických chýb, alebo použijú nesprávne tlačivo.
Daňové priznanie fyzických osôb
22. 2. 2010
Do 31. marca sú niektoré skupiny daňovníkov povinné podať daňové priznanie za uplynulé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok). Splnením povinnosti sa daňovníci nielen vyhnú nepríjemnostiam, dokonca z toho môžu aj profitovať. Tematikou sa zaoberá predovšetkým § 32 zákona o dani z príjmov.
Rozlišujeme tieto skupiny daňovníkov:
• daňovníci, za ktorých daňové priznanie (ročné zúčtovanie preddavkov na daň) podajú ich zamestnávatelia;
• daňovníci, ktorí sú povinní podať daňové priznanie sami;
• daňovníci, ktorí nie sú povinní podávať daňové priznanie vôbec;
• daňovníci, ktorí podávajú svoje daňové priznanie dobrovoľne.
Daňovníci, ktorí daňové priznanie podávajú dobrovoľne, tak obyčajne robia z dôvodu, že na tomto úkone budú profitovať.
Môže sa jednať napríklad o daňovníkov, ktorým boli príjmy zdanené zrážkovou alebo preddavkovou daňou a v ročnom ponímaní nedosiahli príjmy vo výške nezdaniteľnej časti základu dane. Vznikne im tak nárok na vrátenie už zaplatenej či zrazenej dane. Podanie daňového priznanie môže byť v istých prípadoch zaujímavé aj pre dôchodcu.