Najvyššiu daň z príjmu zaplatil vlani Slovnaft
12. 10. 2023
Na základe nariadenia Rady Európskej únie o mimoriadnom zásahu na riešenie vysokých cien energií musela rafinéria uhradiť dočasný solidárny príspevok, ktorý bol vo výške takmer 520 miliónov eur. Najvyššiu splatnú daň z príjmu zaplatila za rok 2022 spoločnosť Slovnaft, a to vo výške 628 miliónov eur. Celková hodnota uhradenej splatnej dane je k včerajšiemu dňu vo výške 4 373 miliónov eur, čo je medziročne viac o 28,8 percenta, respektíve takmer o miliardu eur.
Rebríček najväčších platcov splatnej dane z príjmu právnických osôb za rok 2022 aktualizovaný na dennej báze pripravil portál FinStat.sk. Rebríček zobrazuje 100 najväčších spoločností podľa uhradenej výšky splatnej dane z príjmu za rok 2022, zo vzorky 263-tisíc spoločností, ktoré zverejnili svoju účtovnú závierku za rok 2022, informovala re HN Miriama Pudišová z platformy FinStat. Výška uhradenej splatnej dane spoločnosti Slovnaft patrí medzi historicky najvyššiu splatnú daň z príjmu. Je to z dôvodu nariadenia Rady Európskej únie o mimoriadnom zásahu na riešenie vysokých cien energií, v rámci ktorého musela rafinéria uhradiť dočasný solidárny príspevok, ktorý bol vo výške takmer 520 miliónov eur.
V opačnom prípade by jeho výška splatnej dane bola na úrovni 108 miliónov eur. Zároveň však spoločnosť Slovnaft zaznamenala úspešný rok s tržbami vo výške šesť miliárd eur (medziročný rast o 48 percent), čím dosiahla tretie najvyššie tržby roku 2022 a so ziskom 415 miliónov eur (medziročný rast o 64 percent) dosiahla druhý najlepší zisk roku 2022.
Druhú najvyššiu splatnú daň z príjmu uhradila firma eustream, vo výške 111 miliónov eur, ktorá je už tradične na poprednom mieste v tomto rebríčku najväčších platcov splatnej dane z príjmu. Tretiu priečku obsadila spoločnosť z bankového sektora, Slovenská sporiteľňa, s výškou splatnej dane 71,6 milióna eur, ktorá taktiež patrí medzi každoročných významných platcov splatnej dane.
Na druhej strane, významný platca splatnej dane z roku 2021, Slovenské elektrárne, dosiahol za rok 2022 stratu 217 miliónov eur z dôvodu vyšších prevádzkových nákladov a ich splatná daň z príjmu klesla na záporných 22 miliónov eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
DPH bude oprávneným výdavkom samospráv, rozhodla eurokomisia
14. 11. 2018
Daň z pridanej hodnoty (DPH) pre projekty týkajúce sa verejnej infraštruktúry bude preplateným oprávneným výdavkom. Mesto Košice tak nebude musieť DPH kompenzovať z vlastného rozpočtu v sume 15,6 milióna eur a mesto Bratislava vo výške minimálne 25 miliónov eur.
O usmernení Európskej komisie (EK) informoval na mimoriadnom piatkovom brífingu podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD). Rozhodnutie EK týkajúce sa programového obdobia 2014-2020 označil za výbornú správu pre celé Slovensko, keďže sa bude rovnako postupovať aj pri iných projektoch. Ako povedal, vyriešil sa tak problém, ktorý vznikol koncom roka 2016 pri projekte Modernizácia električkových tratí (MET) v Košiciach. Európska komisia vtedy poslala list, že riadiaci orgán pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra, teda ministerstvo dopravy, nemá preplácať DPH pri investíciách vo verejnej doprave. Pripomenul, že rokovania s EK trvali niekoľko mesiacov.
Stavebné sporenie po novom
6. 11. 2018
Novela zákona od januára 2019 bude viesť sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou, pričom po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver.
Tieto opatrenia majú smerovať k postupnému znižovaniu objemu medziúverov, pretože sa čiastočne znevýhodnia podmienky pre stavebných sporiteľov na čerpanie takýchto úverov.
Česi majú mierne navrch v zárobkoch po rozdelení federácie
2. 11. 2018
Priemerný zárobok Čecha je totiž o 5,3 % vyšší ako zamestnanca na Slovensku. Ešte výraznejšie rozdiely v mzdách pri oboch krajinách však vidno pri pohľade na regióny mimo hlavných miest. Ukázala to najnovšia analýza trhu práce portálov Platy a Profesia v Česku a na Slovensku.
Slovensko a Česká republika si v týchto dňoch spoločne pripomínajú 100. výročie vzniku Československej republiky. Rozdelenie však prinieslo aj rozdielny vývoj na trhu práce v oboch krajinách. V súčasnosti totiž slovenské zárobky za tými českými zaostávajú. Zatiaľ čo priemerný základný plat Slováka predstavuje 1207 eur v hrubom, priemerný zárobok Čecha je 1271 eur v hrubom. Odchýlky badať aj pri pohľade na regióny. "Rozdiel medzi priemerným základným platom Bratislavčana a Pražana predstavuje 1,9 %. Zamestnanec v českom hlavnom meste má na výplatnej páske v priemere o 26 eur viac ako pracujúci v Bratislave," vyčíslil portál.
Zárobky po rozdelení federácie?
31. 10. 2018
Priemerný zárobok Čecha je totiž o 5,3 % vyšší ako zamestnanca na Slovensku. Ešte výraznejšie rozdiely v mzdách pri oboch krajinách však vidno pri pohľade na regióny mimo hlavných miest. Ukázala to najnovšia analýza trhu práce portálov Platy a Profesia v Česku a na Slovensku.
Slovensko a Česká republika si v týchto dňoch spoločne pripomínajú 100. výročie vzniku Československej republiky. Rozdelenie však prinieslo aj rozdielny vývoj na trhu práce v oboch krajinách. V súčasnosti totiž slovenské zárobky za tými českými zaostávajú. Zatiaľ čo priemerný základný plat Slováka predstavuje 1207 eur v hrubom, priemerný zárobok Čecha je 1271 eur v hrubom. Odchýlky badať aj pri pohľade na regióny. "Rozdiel medzi priemerným základným platom Bratislavčana a Pražana predstavuje 1,9 %. Zamestnanec v českom hlavnom meste má na výplatnej páske v priemere o 26 eur viac ako pracujúci v Bratislave," vyčíslil portál. Platový rozdiel je ešte vyšší v regiónoch mimo hlavných miest oboch štátov. V tomto prípade predstavuje až 11,5 %, teda 116 eur v hrubom vyjadrení. "Dôvodom vyšších rozdielov mimo hlavných miest sú najmä regionálne rozdiely, pričom vyššie sú práve na Slovensku," ukázala analýza. Kým rozdiel medzi priemerným základným platom v Bratislave a na území mimo neho predstavuje vyše 36 %, medzi Prahou a zvyškom Česka je rozdiel nižší iba o necelých 25 %.