Najvyššiu daň z príjmu zaplatil vlani Slovnaft
12. 10. 2023
Na základe nariadenia Rady Európskej únie o mimoriadnom zásahu na riešenie vysokých cien energií musela rafinéria uhradiť dočasný solidárny príspevok, ktorý bol vo výške takmer 520 miliónov eur. Najvyššiu splatnú daň z príjmu zaplatila za rok 2022 spoločnosť Slovnaft, a to vo výške 628 miliónov eur. Celková hodnota uhradenej splatnej dane je k včerajšiemu dňu vo výške 4 373 miliónov eur, čo je medziročne viac o 28,8 percenta, respektíve takmer o miliardu eur.
Rebríček najväčších platcov splatnej dane z príjmu právnických osôb za rok 2022 aktualizovaný na dennej báze pripravil portál FinStat.sk. Rebríček zobrazuje 100 najväčších spoločností podľa uhradenej výšky splatnej dane z príjmu za rok 2022, zo vzorky 263-tisíc spoločností, ktoré zverejnili svoju účtovnú závierku za rok 2022, informovala re HN Miriama Pudišová z platformy FinStat. Výška uhradenej splatnej dane spoločnosti Slovnaft patrí medzi historicky najvyššiu splatnú daň z príjmu. Je to z dôvodu nariadenia Rady Európskej únie o mimoriadnom zásahu na riešenie vysokých cien energií, v rámci ktorého musela rafinéria uhradiť dočasný solidárny príspevok, ktorý bol vo výške takmer 520 miliónov eur.
V opačnom prípade by jeho výška splatnej dane bola na úrovni 108 miliónov eur. Zároveň však spoločnosť Slovnaft zaznamenala úspešný rok s tržbami vo výške šesť miliárd eur (medziročný rast o 48 percent), čím dosiahla tretie najvyššie tržby roku 2022 a so ziskom 415 miliónov eur (medziročný rast o 64 percent) dosiahla druhý najlepší zisk roku 2022.
Druhú najvyššiu splatnú daň z príjmu uhradila firma eustream, vo výške 111 miliónov eur, ktorá je už tradične na poprednom mieste v tomto rebríčku najväčších platcov splatnej dane z príjmu. Tretiu priečku obsadila spoločnosť z bankového sektora, Slovenská sporiteľňa, s výškou splatnej dane 71,6 milióna eur, ktorá taktiež patrí medzi každoročných významných platcov splatnej dane.
Na druhej strane, významný platca splatnej dane z roku 2021, Slovenské elektrárne, dosiahol za rok 2022 stratu 217 miliónov eur z dôvodu vyšších prevádzkových nákladov a ich splatná daň z príjmu klesla na záporných 22 miliónov eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Firmy môžu ušetriť aj na nájomnom
6. 3. 2009
Kríza si vyžaduje radikálne opatrenia na nákladovej strane účtovných kníh. Jednou z možností, ako ušetriť, môže byť napríklad prehodnotenie nájomnej zmluvy.
Ak majiteľ budovy, v ktorej firma
sídli, nie je ochotný pristúpiť na dohodu, možno je čas poobzerať sa po novej
adrese. Na trhu s kancelárskymi priestormi totiž dnes diktuje dopyt.
Kým ceny bytov na Slovensku začali klesať až
vlani, trh s kancelárskymi priestormi svoj vrchol dosiahol už o niekoľko
rokov skôr. Aj keď v globále platí, že ceny skôr stagnujú ako stúpajú, kvôli
prebytku ponuky developerov na našom trhu však v posledných rokoch výrazne
stúpa kvalita a štandardy jednotlivých priestorov.
Kvalita a vek budovy nevplývajú len na
pohodlie pri práci, ale aj na ďalšie účty firmy. Významným faktorom je dnes energetická efektivita, ktorá veľmi
vplýva na nákladovosť.
Ako ušetriť na nájomnom:
- nájomcovia by si mali prezrieť podmienky
úpravy ceny či iných zmien v zmluvnom vzťahu
- pozrieť si, či bola zmluva uzvatvorená na
dobu určitú alebo neurčitú
- skontrolovať si dĺžku výpovednej lehoty
- spýtať sa prenajímateľa na zmenu podmienok
- skúsiť sa dohodnúť na úprave ceny či iných
zvýhodneniach
- ceny v starších nehnuteľnostiach s
priemernými podmienkami by nemali prevyšovať 12/€/m2/rok.
Ak prenajímateľ nie je ochotný pristúpiť na úpravu vysokého nájomného,
netreba sa báť zrušiť nevýhodnú zmluvu. Firmy, ktoré majú sídlo v starej,
nevyhovujúcej budove na periférii, majú
veľkú šancu získať za rovnakú cenu prenájom v niektorom z nových biznis centier
v širších centrách miest.
Dohodnúť o zmene podmienok by sa mali najmä
tie firmy, ktoré sa na nájme dohodli pred viacerými rokmi a odvtedy sa im ceny
nezmenili. Nájomcovia najmä v prípade, že sa kvalita budovy či prenajatých
priestorov nezlepšili, majú reálnu šancu na zníženie mesačných platieb. Ak nie,
je vhodné uvažovať o sťahovaní do modernejších priestorov za podobnú alebo
lepšiu cenu.
Pri rozhodovaní, či sa niekam presťahovať, by
vedenie firmy nemalo brať do úvahy len finančné faktory. Rozhodnutie o novej
lokalite môže priamo vplývať na budúce hospodárenie podniku. Adresa firmy tiež
môže zvyšovať alebo znižovať dôveryhodnosť firmy.
Dôchodkové spoločnosti prídu o zárobky
6. 3. 2009
Ministerstvo financií im navrhlo znížiť poplatok za spravovanie peňazí klientov až na 0,025 percenta. Tento návrh prešiel. Dôchodkové spoločnosti tak budú pripravené o väčšiu časť zárobkov. Aj tie podľa ministerstva postačia na bezproblémovú správu dôchodkových úspor.
Čo sa má zmeniť
Z každého príspevku sporiteľa, ktorý smeruje
do druhého piliera, si najprv Sociálna poisťovňa stiahne 0,5 percenta. Za
zvyšnú sumu si sporiteľ nakúpi
dôchodkové jednotky podľa ich aktuálnej hodnoty. Počet týchto
jednotiek sa následne zníži o 1
percento, čo je poplatok pre DSS. Tieto poplatky zostávajú nezmenené.
Zmení sa však poplatok za správu, ktorý si DSS
účtujú z objemu majetku vo fonde. Istých budú mať iba 0,025 percenta.
Vyšší zárobok DSS bude mať vtedy, ak zhodnotí majetok vo fonde viac ako
je benčmark, teda porovnávacia hodnota. Tú určí NBS.
DSS bude prvých päť rokov odkladať 5,6 percenta z dosiahnutého výnosu na garančnom účte,
ktorý bude zriadený pri každom z troch dôchodkových fondov. Ale nebude môcť na tento účet
siahnuť. Porovnávať, ako DSS zhodnotila úspory, sa začne až po piatich rokoch.
Ak úspory ľudí za predchádzajúcich päť rokov DSS zhodnotila kladne,
vyplatí si 5,6 percenta z dosiahnutého výnosu z garančného účtu. Ak záporne,
nevyplatí si nič a môže sa stať, že
sporiteľom bude musieť doplácať, aby mali na dôchodkovom účte aspoň to,
čo tam vložili.
Analytici predpovedajú zastavenie rastu reálnych miezd
6. 3. 2009
V tomto roku sa dá očakávať reálny pokles miezd, minimálne ich stagnácia. Štatistický úrad odhaduje, že nominálne priemerné mzdy porastú o päť percent a reálne o 1,5 percenta.
Kríza sa však dotkla aj rastu nominálnych
priemerných zárobkov v jednotlivých odvetiach. Pokles bol zaznamenaný vo výrobe
a v rozvode elektriny, plynu a vody. Naopak,
rast bol zaznamenaný v ťažbe nerastných surovín, v obchode, v ostatných
spoločenských, sociálnych a osobných službách a v zdravotníctve. Po zohľadnení
vývoja spotrebiteľských cien sa však priemerná mzda zvýšila len v ťažbe
nerastných surovín, v obchode, službách, zdravotníctve, stavebníctve, školstve
a poľnohospodárstve. Ostatné odvetvia zaznamenali medziročný pokles.
Dá sa však predpokladať, že aj v
zamestnaniach, kde sa o kríze dozvedajú len z médií (ako sú obchodníci či IT
špecialisti) dôjde k určitým zmenám v spôsobe odmeňovania. Úspešné budú tie
firmy, ktoré dokážu udržať rast miezd na úrovni inflácie. Analytici sa tiež
domnievajú, že zníženie v niektorých segmentoch je dobré, pretože cena práce v
nich už bola vysoko nadhodnotená.
Odvody na sociálne a zdravotné poistenie
5. 3. 2009
Vláda včera schválila návrhy noviel zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení. Obidve novely riešia odpojenie najnižších odvodov pre živnostníkov od minimálnej mzdy.
Pre samostatne
zárobkovo činné osoby tak od 1. januára 2010 už najnižším vymeriavacím základom
pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie nebude minimálna mzda,
ale 44,2 percenta z priemernej mzdy na Slovensko vykázanej za predminulý rok.
Malo by to umožniť pomalší rast odvodov pre živnostníkov.