Najvyššiu daň z príjmu zaplatil vlani Slovnaft
12. 10. 2023
Na základe nariadenia Rady Európskej únie o mimoriadnom zásahu na riešenie vysokých cien energií musela rafinéria uhradiť dočasný solidárny príspevok, ktorý bol vo výške takmer 520 miliónov eur. Najvyššiu splatnú daň z príjmu zaplatila za rok 2022 spoločnosť Slovnaft, a to vo výške 628 miliónov eur. Celková hodnota uhradenej splatnej dane je k včerajšiemu dňu vo výške 4 373 miliónov eur, čo je medziročne viac o 28,8 percenta, respektíve takmer o miliardu eur.
Rebríček najväčších platcov splatnej dane z príjmu právnických osôb za rok 2022 aktualizovaný na dennej báze pripravil portál FinStat.sk. Rebríček zobrazuje 100 najväčších spoločností podľa uhradenej výšky splatnej dane z príjmu za rok 2022, zo vzorky 263-tisíc spoločností, ktoré zverejnili svoju účtovnú závierku za rok 2022, informovala re HN Miriama Pudišová z platformy FinStat. Výška uhradenej splatnej dane spoločnosti Slovnaft patrí medzi historicky najvyššiu splatnú daň z príjmu. Je to z dôvodu nariadenia Rady Európskej únie o mimoriadnom zásahu na riešenie vysokých cien energií, v rámci ktorého musela rafinéria uhradiť dočasný solidárny príspevok, ktorý bol vo výške takmer 520 miliónov eur.
V opačnom prípade by jeho výška splatnej dane bola na úrovni 108 miliónov eur. Zároveň však spoločnosť Slovnaft zaznamenala úspešný rok s tržbami vo výške šesť miliárd eur (medziročný rast o 48 percent), čím dosiahla tretie najvyššie tržby roku 2022 a so ziskom 415 miliónov eur (medziročný rast o 64 percent) dosiahla druhý najlepší zisk roku 2022.
Druhú najvyššiu splatnú daň z príjmu uhradila firma eustream, vo výške 111 miliónov eur, ktorá je už tradične na poprednom mieste v tomto rebríčku najväčších platcov splatnej dane z príjmu. Tretiu priečku obsadila spoločnosť z bankového sektora, Slovenská sporiteľňa, s výškou splatnej dane 71,6 milióna eur, ktorá taktiež patrí medzi každoročných významných platcov splatnej dane.
Na druhej strane, významný platca splatnej dane z roku 2021, Slovenské elektrárne, dosiahol za rok 2022 stratu 217 miliónov eur z dôvodu vyšších prevádzkových nákladov a ich splatná daň z príjmu klesla na záporných 22 miliónov eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zjednávanie poistného cez internet
12. 8. 2009
Čoraz viac ľudí si v posledných rokoch uzatvára niektoré druhy poistenia bez toho, aby osobne navštívili pobočku poisťovne. Najčastejšie si ľudia takto uzatvárajú cestovné poistenie a poistenie motorových vozidiel (PZP).
Uzatváranie poistiek
cez internet ponúkajú v súčasnosti takmer všetky slovenské poisťovne. Návštevníci
ich webových stránok môžu požiadať o kalkuláciu, zjednať návrh poistnej
zmluvy a zopár poisťovní ponúka tiež možnosť za poistenie priamo zaplatiť.
Platby sa uskutočňujú najčastejšie prostredníctvom internetbankingu alebo
platobnou kartou.
Poistenie sa
dá uskutočniť aj prostredníctvom stránky nezávislých maklérov, ktorí ponúkajú
možnosť vypočítať si výšku poistného pomocou online kalkulačky a porovnať ponuky
viacerých poisťovní.
Minimálna mzda v EÚ
11. 8. 2009
Nominálna minimálna mzda v Európskej únii sa pohybuje od 123 eur mesačne v Bulharsku po 1642 eur v Luxembursku. Na Slovensku je minimálna mzda druhá najvyššia spomedzi krajín V4 a dosahuje 296 €.
Podľa Inštitútu
zamestnanosti (IZ) z pohľadu trhu práce je dôležité zachovať aj nízkoplatené pracovné
miesta. Ďalší nárast miery nezamestnanosti by nielenže zvýšil výdavky štátu na
nezamestnaných, ale u tejto skupiny obyvateľov by spôsobil aj stratu
pracovných návykov. IZ konštatuje, že v čase krízy by zvyšovanie
minimálnej mzdy malo odrážať reálnu situáciu v ekonomike.
Z krajín V4 je najvyššia nominálna minimálna mzda v Českej republike, a to 306 €|,
nasleduje Slovensko (296 €), potom Poľsko (281€) a Maďarsko (270 €). Z pohľadu
PKS je už poradie iné: Poľsko (468 €), Česká republika (443 €), Slovensko (409 €)
a tesne za nami Maďarsko (408 €).
Minimálnu mzdu legislatíva stanovuje v dvadsiatich členských krajinách -
Belgicku, Bulharsku, Španielsku, Grécku, Francúzsku, Maďarsku, Írsku, Litve,
Lotyšsku, Luxembursku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku,
Českej republike, na Malte a Slovensku a vo Veľkej Británii. Najnižšia nominálna
minimálna mzda je v Bulharsku (123 €) a najvyššia v Luxembursku (1648 €),
vyplýva to z údajov IZ. Po zohľadnení parity kúpnej sily (PKS ) v danej krajine
má minimálna mzda v Bulharsku úroveň 240 € a v Luxembursku je to 1413 €.
O zýšení minimálnej mzdy sa stále rokuje
11. 8. 2009
O návrhu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvýšiť minimálnu mzdu zo súčasných 295,5 € na 319,5 € sa stále vedú rokovania.
O návrhu má
budúci týždeň v pondelok rokovať Hospodárska a sociálna rada SR. Išlo by o
nárast najnižších miezd o 8,1 %, čo bola
miera rastu priemernej mzdy na Slovensku v roku
2008. V predloženom návrhu ministerstvo
zohľadnilo ekonomickú a sociálnu situáciu v Slovenskej republike za
predchádzajúce dva kalendárne roky. V materiáli, o ktorom má rokovať
tripartita sa uvádza, že návrh zohľadňuje najmä vývoj spotrebiteľských cien,
zamestnanosti, priemerných mesačných miezd a životného minima.
Na výške budúcoročnej
minimálnej mzdy sa zamestnávatelia a odborári nedohodli. Zvýšenie minimálnej mzdy zamestnávateľské
organizácie odmietajú. Naopak, zvyšovanie
minimálnej mzdy presadzuje Konfederácia odborových zväzov (KOZ).
Pre budúci
rok odborári navrhujú jej valorizáciu o
8,1 %. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) odborárov obviňuje, že svojimi návrhmi k rokovaniam o minimálnej
mzde ohrozujú zamestnanie najmä pracovníkov s nižšími príjmami. Neprimerané legislatívne zvyšovanie mzdových
nákladov vedie podľa nich k rušeniu
pracovných miest a zároveň bráni tvorbe nových. V čase poklesu produktivity práce a poklesu
priemernej mzdy Únia zamestnávateľov preto nevidí žiadny dôvod na rast
minimálnej mzdy a upozorňuje, že návrh odborových zväzov by v prípade jeho
schválenia predstavoval likvidáciu mnohých podnikov a tisíce zamestnancov by
ostali bez práce. Minimálna mzda by sa v budúcom roku nemala zvyšovať ani podľa
Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
V konečnom
dôsledku môže výšku minimálnej mzdy určovať vláda na základe novely zákona o
minimálnej mzde, ktorú schválil parlament v polovici septembra minulého roka.
Novela stanovuje pre rozhodovanie vlády
o konkrétnej sume minimálnej mzdy iba spodnú hranicu. Táto hranica je daná
mierou rastu priemernej mzdy na Slovensku. Hornú hranicu pri zvyšovaní
minimálnej mzdy novela zákona neurčuje a vláda ju môže nariadením upraviť.
Mala by pritom prihliadať na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj kritérií na
úpravu sumy minimálnej mzdy, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej
priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky a vývoj
produktivity práce.
Mzdy v priemysle stúpajú menej ako ceny
10. 8. 2009
V slovenskom priemysle platy stúpli v júni medziročne o 2,1 percenta na 768,06 € (23 138,58 Sk), zatiaľ čo v máji sa prepadli o 1,3 percenta na 734,77 € (22 136 Sk).
Priemerný zárobok sa po očistení od inflácie v júni znížil o 0,3 %. Mesiac predtým klesol až o 3,4 %. V pondelok
o tom informoval Štatistický úrad.
Takmer vo všetkých sledovaných
odvetviach mzdy v júni stúpli. Najviac,
vzrástli vo vybraných trhových službách o 6,6 %, v maloobchode sa zdvihli o 3,3
%. Naopak, o 4,7 % poklesli platy v
poštových a doručovateľských činnostiach.
V šiestom mesiaci roka najvyššiu
mzdu poberali tradične pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde
dosiahla 1651,64 € (49 757,31 Sk) pri
medziročnom poklese o 0,9 %. Zamestnanci
reštaurácií a pohostinstiev dosiahli najnižšie zárobky s priemerným platom
335,19 € (10 097,93 Sk).
Za prvých šesť mesiacov stúpli mzdy
v priemysle o 1,9 % ,
reálne sa však znížili o 0,8 %.