Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.
Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.
Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.
(Murphyho zákony v bájkach)
Úvod k Murphyho večerom
Ak vidíte niekoho od pľúc nadávať, určite ide o jehodného z dlhého radu obdivovateľov Murphyho zákonov, ktorý si overil platnosť zákona: Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí.
Z času na čas sa človek potkne o pravdu, ale najčastejšie vstane a ide bez obzretia ďalej.
Murphológia uči zdravému skeptimiczmu, pravda s dodatkom, že človeku aj zdravý skepticizmus bude "figu" platný - niektorý z nespočetných Murphyho zákonov ho aj tak dobehne.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
(Murphyho zákony v bájkach)
Hlúposti sa medze nekladú
Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.
Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.
Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.
(Murphyho zákony v bájkach)