Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Po tom, ako sa vám zdá, že všetky klebety o vás už boli vymyslené, sa objaví nová séria.

Žiadna klebeta nie je natoľko malá, aby nedokázala zničiť veľkú lásku.

Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.

Aj byrokratovi sa ťažko odoláva prosbe povedanej päsťou.

Byrokratovým zámkom je jeho písací stôl a miesto na parkovisku.

Na diaľku nemožno rozlíšiť, či si byrokrati, čo majú rozhodnúť o vašej žiadosti, jednoducho sedia na rukách, alebo sa pokúšajú chrániť si svoje zadky.