Murphy radí
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
(Murphyho zákonník)
Deti naše poklady
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
(Zrnká úsmevu)
Firma a práca
Čím viac času spotrebujete na vykazovanie toho, čo ste urobili, tým menej času zostane na to, aby ste niečo naozaj urobili. Ideálny stav dosiahnete vtedy, keď spotrebujete všetok váš čas vykazovaním, prečo ste nič neurobili.
Kľúčové rozhodnutia sú síce formálne posudzované z hľadiska prínosu pre firmu, ale prijímané sú s ohľadom na prínos pre tých, ktorí ich prijali.
Stroje sú vo firme kvôli práci, ľudia kvôli peniazom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)