Murphy radí
Murphyho zákony po slovensky
Nešťastie nečaká za rohom, nešťastie ti ide oproti.
Nešťastie nechodí po horách ale medzi ľuďmi.
Nešťastie čaká na teba za rohom.
(Murphyho Zbierka zákonov)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Čo je dobré, je zakázané. Čo nie je zakázané, nie je zaujímavé.
Aj keď pochopíte princíp fungovania vesmíru, princíp fungovania ženskej logiky pre vás naďalej zostane španielskou dedinou.
Ak sa veci nepokazili samy a ak sa dokonca nepokazili ani vaším pričinením, nič to. Vždy sa nájde niekto, kto im s tým pomôže.
(Murphyho zákonník)
Firma a práca
Človek zvládne ľubovoľné množstvo práce za predpokladu, že to nie je práca, ktorú by mal urobiť.
Podnikanie je proces, založený na metóde výskytu výhier a prehier. Napriek tomu pre istotu počítajte s tromi prehrami na jednu výhru.
Dobré nápady na ceste hore alebo zmenia autora, alebo sa stratia v zásuvkách referentov, zlé sa rozmnožia na kopírke a meno autora sa podčiarkne fixkou.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život je obchod
Dobrý nápad je hodný groš. Za zlý nápad sa, bohužiaľ, platí oveľa viac To vie každý. Čo však vie málokto, je rozpoznať dobrý nápad od zlého. Na to existujú len dve metódy: metóda dobrého nosa a metód pokusov a omylov. Tá prvá je výsadou pár vyvolených, no a druhá zostala pre všetkých ostatných.
Nie je umenie nakupovať, keď človek má peniaze. Ale kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň dokáže len umelec.
Rozdiel medzi majstrom a plagiátorom je v tom, že majster má invenciu, zatiaľ čo plagiátor vie len napodobňovať. Preto majstrov treba hľadať so sviečkou.
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)