Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Manželstvo je podnik
Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.
Susedov trávnik sa nám vidí vždy zelenší ako náš. (Židovské príslovie)
Napriek neodškriepiteľnému pokroku v emancipácii žien, vďaka ktorému už ženy vedia fajčiť ako muži, piť ako muži i nadávať ako muži, sa v jednom pokrok nepohol ani o krok dopredu: mladé dievča treba vydať, zatiaľ čo mladého muža vydávať netreba...
(Zrnká úsmevu)
Murphyho rady
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
Práca je to, čo nikto nechce robiť.
Ak vás niekto upozorní, že sa určitá vec kazí, nemá zmysel meniť vec. Treba sa zbaviť donášača. Vymeniť ľudí je predsa oveľa ľahšie, ako vymeniť vec.
(Murphyho zrnká II)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Pod tlakom vonkajších okolností sa môže aj zo všeobecne neschopnej osoby stať osoba schopná.
Každá organizácia si udržuje určitý počet miest pre neschopných.
V hierarchických organizáciách je jediná užitočná vedomosť to, kto na koho čo vie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)