Murphy radí
Deti naše poklady
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
(Zrnká úsmevu)
Človek a spoločnosť
Najrýchlejšie ide ten, kto ide sám...
Spoločnosť je ako osol a nie automobil... Ak príliš pritlačíte, začne kopať a pokúsi sa vás vyhodiť zo sedla.
Príroda sa bojí ľudstva a pokúša sa brániť všetkými prostriedkami.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.
Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.
Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.
(Murphyho zákony v bájkach)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú
Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
(Murphyho zákony v bájkach)