Murphy radí
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak päť minút pred poradou neviete, na čo ste ju zvolali, tak je lepšie ju vôbec nezačínať.
Príroda cíti k ľuďom odpor. Ak je na to čo i len jediná možnosť, príroda ti zaklame rovno do očí.
Z dvoch možných udalostí nastane vždy tá menej priaznivá.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je smiešny
Sudca vojde do sály, buchne kladivkom a oznamuje: „Skôr ako začneme, musím vám povedať jednu vec. Obhajoba mi zaplatila 5 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Obžaloba mi zaplatila 3 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Aby bol proces spravodlivý, vraciam obhajobe 2 000 €.
„Moja manželka vzala všetky vkladné knižky a ušla.“ „To máš dobré! Moja ich zobrala tiež, išla do obchodu a navyše sa ešte aj vrátila!“
Otecko, mám byť zubným, alebo očným lekárom?“ Synku, vybrať si musíš sám. Ale maj na pamäti: človek má len dve oči, ale tridsaťdva zubov!“
(Myšlienky bez cla)
Zákony odkladania
Ak zákon aj fakty sú proti tebe, volaj o pomoc!
Čím drahšia je realizácia projektu, tým menšia je šanca ho zastaviť – a to hlavne potom, ako vyjde najavo, že je nepotrebný.
Už známe výnimky majú za sebou vždy skryté ďalšie, ešte neznáme výnimky.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)