Murphy radí
O podnikaní a vede - VII. večer
Nikdy neskúšaj niekoho upokojovať na vrchole jeho zlosti.
Dobré riešenie je aplikovateľné prakticky na každý problém.
Honosnosť hlavného vchodu je nepriamo úmerná základnej platbyschopnosti firmy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Deti naše poklady
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Odvaha tárať
Ak lekár určí diagnózu, to ešte neznamená, že ju vie aj liečiť.
Ak pomôžeš priateľovi, ktorý je v núdzi, spomenie si na teba, keď bude opäť v núdzi.
Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.
(Murphyho Zbierka zákonov)