Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Odkladanie je najvražednejšia forma zamietnutia.

Aj ten najväčší génius nakoniec stroskotá na maličkostiach.

Poznanie, zakladajúce sa na pozorovaní okolia je vždy nespoľahlivé.

Veci sa zlepšujú len preto, aby sa vzápätí mohli neopraviteľne pokaziť.

Nikdy nevsaď na prehrávajúceho len preto, že si myslíš, že raz už naozaj musí vyhrať.

Ak sa vyskytne štandardná situácia, tak pre ňu treba vymýšľať detailné pravidlá riešenia.