Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.
Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
(Murphyho zákony v bájkach)
Čo bolo na počiatku?
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
(Murphyho zákonník)
Informácie pre šéfa
Až keď stratíte, poznáte, čo ste mali. Preto je lepšie nemať, ako stratiť – kto nič nemá, nemá čo stratiť.
Ak budete dostatočne trpezliví, nakoniec vám zostanú len bezcenné informácie.
Čo ako rýchlo sa dá zbohatnúť, schudobnieť sa dá ešte rýchlejšie.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy v parlamente
Zákon úspornosti: Niektorí poslanci myslia iba na seba. Iní nemyslia vôbec.
Zákon najvyššej priority: Najskôr sa prijímajú zákony, čo ľuďom nič dobré neprinesú, potom zákony, čo sú ľuďom na škodu, a k tým, čo by ľuďom pomohli sa nikdy nedostanú.
Zákon objektívneho zaradenia: Kto vie robiť, ten robí. Kto nevie poriadne robiť, ten učí. Kto nevie poriadne robiť, ani poriadne učiť, ten riadi. Kto nevie ani poriadne robiť, ani učiť, ani riadiť, ten ide do politiky.
(Murphyho zákonník)