Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
(Myšlienky bez cla)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Chudoba si vyžaduje určité veci, luxus potrebuje veľa vecí a blahobyt všetky veci.
Ešte nikdy v histórii ľudstva nebolo dosť teplých miestočiek pre všetkých dôležitých ľudí.
Cesta pravdy je jediná, ale lož má tisíc chodníčkov.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy optimista
Ak vám všetci nadávajú do svíň, nezúfajte! Po zakáľačke vás budú velebiť.
Ak vám ušiel vlak, nevadí. Hlavné je, že ste si stihli kúpiť lístok!
Ak ste klopali a nebolo vám otvorené, skúste ešte ukázať tisícku.
(Murphyho zákonník)
Odvaha tárať
Dôveruj len tým veliteľom, ktorí v prípade neúspechu stratia aspoň toľko čo ty!
Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.
Ak lieky proti chorobe nezaberajú, najjednoduchšie je zmeniť chorobu.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)