Mzdy rástli v októbri 2023 rýchlejšie ako inflácia
14. 12. 2023
Stalo sa tak prvýkrát od augusta 2021. Mzdy v októbri 2023 rástli rýchlejšie ako inflácia vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach a dosiahli reálny rast. Ekonomika však i naďalej zaznamenávala pokles zamestnanosti s výnimkou stavebníctva a informácií s komunikáciou, informoval v stredu Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Priemerná nominálna mesačná mzda sa podľa predbežných výsledkov v októbri medziročne najviac zvýšila o 17,6 % v reštauráciách a pohostinstvách na 721 eur. Dvojciferným tempom na 1477 eur vzrástli mzdy zamestnancov aj v priemysle, vo veľkoobchode na 1441 eur, maloobchode na 1088 eur a v ubytovaní 1093 eur. Rast miezd v ostatných vybraných odvetviach sa pohyboval od 7,9 % v predaji a oprave motorových vozidiel, kde októbrová priemerná mzda zodpovedala 1367 eurám, do 9,8 % vo vybraných trhových službách vo výške 1370 eur.
Odmena za prácu sa po zarátaní inflácie reálne zvýšila o 9,8 % v reštauráciách a pohostinstvách a tiež o 4 % v priemysle. Úroveň rastu prekročila o 3 % vo veľkoobchode, maloobchode aj v ubytovaní. Za prvých desať mesiacov tohto roka sa zvýšila nominálna mesačná mzda vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach, dvojciferne až v ôsmich z nich. Najviac sa zvýšila v odvetviach s nízkymi zárobkami, a to v ubytovaní o 14,6 % na 1070 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 14,4 % na 701 eur a v stavebníctve o 12,8 % na 1010 eur.
Reálne mzdy sa od začiatku roka do konca októbra zvýšili v piatich z desiatich sledovaných odvetví. Najviac sa zvýšili v ubytovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Reálna mzda v nich bola vyššia ako 2,5 %. Miernejším tempom mzdy rástli v stavebníctve, vybraných trhových službách a maloobchode. Na úrovni minulého roku zostali vo veľkoobchode. V ostatných odvetviach reálne mzdy medziročne klesli.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Mzdy porastú o päť percent
7. 3. 2018
Príchod nových investorov, ale aj investície tých súčasných prispievajú k rýchlemu rastu platov v krajine. Mzdy v krajine sa podľa prieskumu spoločnosti KPMG chystajú zvyšovať štyri z desiatich slovenských firiem. V najbližších dvanástich mesiacoch by chcelo platy zvýšiť 86 percent slovenských spoločností, takmer dve pätiny z nich o viac ako päť percent. Kým na Slovensku podľa prieskumu KPMG verí v zlepšenie ekonomickej situácie v tomto roku až 41 percent respondentov, v Českej republike to neuviedlo ani 30 percent opýtaných.
Zamestnanci môžu profitovať aj zo zmien v legislatíve. Ide o úľavy na trináste a štrnáste platy, príplatky za prácu v noci či povinnosť zamestnávateľov zverejňovať v pracovných inzerátoch základnú zložku mzdy. Či sa však život tých, ktorí chodia do práce, ako aj situácia ich rodín reálne zlepšia, nie je také samozrejmé. „Zvyšovanie platov je určite krok, ktorý pomôže zvýšiť životnú úroveň na Slovensku,“ myslí si ekonomický analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Vyššie mzdy by tiež mohli pomôcť ekonomike, podľa Tomčiaka budú totiž domácnosti iste viac míňať, čo ešte viac podporí hospodársky rozmach. Upozorňuje však aj na riziko. „Zvyšovanie platov prinesie so sebou i rast inflácie. Na to by mali myslieť predovšetkým centrálna banka a vláda, od ktorých sa v tomto štádiu ekonomického cyklu očakáva postupné uťahovanie opaskov. Inak hrozí prehriatie ekonomiky s následnou recesiou,“ vraví Tomčiak. Možno očakávať, že finančne si polepšia najmä ľudia pracujúci vo veľkých firmách so zahraničným kapitálom. „Rast platov je skutočne najpravdepodobnejší v nadnárodných spoločnostiach. Ale i stredne veľké a veľké slovenské podniky budú musieť zvýšiť ohodnotenie svojich zamestnancov,“ dodáva analytik. Pri malých firmách bude situácia zložitejšia. „Na jednej strane musia odmeny zamestnancov zvyšovať, aby im neodchádzali do iných firiem, na druhej strane majú malé firmy často veľmi malú kapitálovú rezervu,“ vraví. Slovenskej ekonomike sa bude v tomto roku dariť a rast platov určite podporí domácu spotrebu, no možno očakávať aj iný efekt, v podobe zvýšených investícií do kapitálu. Tomčiak upozorňuje, že výrobné podniky budú nakupovať stroje a robotické zariadenia, pretože bez automatizácie nebudú schopné pokryť zvyšujúci sa dopyt po slovenských výrobkoch. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa cyklické oživenie európskych ekonomík prejavuje aj na trhu práce. „Nielen na Slovensku, ale prakticky v celom regióne pozorujeme pokles nezamestnanosti sprevádzaný zvýrazňujúcim sa nedostatkom dostupnej pracovnej sily, čo sa následne prejavuje aj na vyššom tlaku na rast miezd. Vo väčšine krajín regiónu pritom mzdy v minulom roku rástli dokonca o niečo rýchlejšie ako na Slovensku,“ vraví Koršňák. Rast miezd podľa neho prechádza naprieč odvetviami ekonomiky. „Hoci sa očakáva, že aktuálny ekonomický cyklus sa pomaly blíži k svojmu vrcholu, situácia na trhu práce by sa zásadnejšie nemala zmeniť ani v tomto roku. Nedostatok vhodnej a dostupnej pracovnej sily v regióne bude naďalej tlačiť aj na rast miezd, pričom dynamika ich rastu by sa mohla ďalej zrýchľovať. Na druhej strane, z rastu miezd viac ukrojí inflácia, a tak predpokladáme, že reálny rast miezd na Slovensku sa udrží v priemere na úrovniach tesne nad tri percentá,“ vraví Koršňák. To by malo naďalej podporovať aj spotrebu domácností, dynamika jej rastu by podľa očakávaní analytikov mohla ostať približne na úrovniach, ktoré sme videli v minulom roku.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Od budúceho roka sa má zaviesť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov
7. 3. 2018
Ročné zúčtovanie je súčasťou novely zákona o sociálnom poistení. Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov má od budúceho roka priniesť spravodlivejšie odvodové zaťaženie práce. Počíta s tým novela zákona o sociálnom poistení, ktorú ministerstvo práce už predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Zavedenie týchto zmien by malo v tomto roku stáť Sociálnu poisťovňu (SP) 15,4 milióna eur. V budúcom roku by ale štát mal vďaka zavedeniu ročného zúčtovania získať 48,2 milióna eur a v roku 2020 približne 26,2 milióna eur. „Cieľom ročného zúčtovania v sociálnom poistení je zaviesť efektívny nástroj na obmedzenie odvodovej optimalizácie subjektov,“ priblížilo zámer novely ministerstvo.
Maximálny ročný vymeriavací základ Ročné zúčtovanie sa má týkať povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na povinné poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity. Toto poistné má byť platené a odvádzané preddavkovo a uskutoční sa nad nimi ročné zúčtovanie. Na garančné poistenie sa bude vzťahovať maximálny ročný vymeriavací základ, avšak ročné zúčtovanie sa ho týkať nebude. „Samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) zostáva zachovaný súčasný model vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, budú však platiť preddavky na poistnom, ktoré budú zúčtované na základe príjmov vykázaných v daňovom priznaní za obdobie, za ktoré platili preddavky na poistnom,“ navrhuje rezort práce. Novinkou je, že maximálny mesačný vymeriavací základ pri sociálnom poistení sa má zrušiť a nahradený má byť maximálnym ročným vymeriavacím základom. Ten sa má týkať zamestnanca, SZČO aj zamestnávateľa pri platení preddavkov na poistné. Zníži sa v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok.
Zúčtovanie do konca septembra. Ročné zúčtovanie bude vykonávať Sociálna poisťovňa vždy do 30. septembra za predchádzajúci kalendárny rok. „Vzhľadom na osobitný charakter úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľa, sa ročné zúčtovanie nad nimi nebude vykonávať. V zmysle predloženého návrhu sa začnú platiť a odvádzať preddavky na poistnom za obdobie od januára 2019,“ priblížil rezort práce. Ročné zúčtovanie sa má vzťahovať na zamestnanca, povinne nemocensky a dôchodkovo poistenú SZČO a na zamestnávateľa. Nemá sa vzťahovať na štát, ani na dobrovoľne poistené osoby. Na zaplatenie majú 45 dní. Ak SP rozhodne o vzniku nedoplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, platiteľovi poistného začne plynúť 45-dňová lehota na zaplatenie nedoplatku. Ak bude preplatok, alebo nedoplatok nižší ako 5 eur, nebude ho potrebné vracať alebo doplatiť. Právna norma počíta s pozitívnymi sociálnymi vplyvmi na študentov a dôchodcov, ktorí si privyrábajú na dohodu. Súčasná úľava pri poistnom na povinné dôchodkové poistenie bude totiž zachovaná ako odvodová odpočítateľná položka (OOP). Zmenou ale bude, že dohodári, ktorí si uplatnia OOP, budú povinne dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody. Novela zákona má priniesť aj zmeny pre rodičov pri súbežnom nároku na materské pre oboch. „Účelom je odstrániť interpretačné problémy súvisiace s nárokom otca na materské, ak po dohode s matkou prevzal do starostlivosti dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa. Účelom tohto ustanovenia je priznať v tejto situácii súbežný nárok na materské obom rodičom,“ priblížil rezort práce.
Spotrebná daň z tabakových výrobkov
5. 3. 2018
Dňa 11. 10. 2017 bol schválený zákon č. 269/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Niektoré zmeny nadobudli účinnosť 1. 1. 2018 a niektoré budú účinné od 1. 4. 2018. Ide o ustanovenia týkajúce sa sprísnenia podmienok na vydanie povolenia na obchodovanie s tabakovou surovinou a ustanovení súvisiacich s predmetnou úpravou, ako aj ustanovenia minimálnej výšky zloženej zábezpeky na daň pre osoby, ktoré chcú prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane a ustanovenia presnejšie vymedzujúceho podmienky na zníženie zloženej zábezpeky na daň. Znenie § 9 ods. 9 nadobudne účinnosť až 1. 7. 2018. Ide o ustanovenie upravujúce označovanie spotrebiteľských balení cigariet, ktorých kratší z rozmerov bočnej strany spotrebiteľského balenia je menší než kratší z rozmerov kontrolnej známky, kontrolnou známkou.
Oslobodenie od DPH pri službách súvisiacich s prepravou tovaru
5. 3. 2018
V SR bol uplatňovaný nesprávny výklad pri uplatňovaní ustanovenia § 47 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď oslobodenie od dane bolo uplatňované aj v prípadoch, kedy poskytovateľ služby nebol v priamom právnom vzťahu s vývozcom tovaru.
Oslobodenie od dane bolo uplatňované na základe informácie, ktorú mal poskytovateľ služby, že ním poskytovaná služba súvisí s vývozom tovaru, i keď jeho priamym odberateľom nebol vývozca. Podľa článku 146 ods. 1 písm. e) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“), v zmysle ktorého členské štáty oslobodia od dane poskytovanie služieb vrátane prepravných a doplnkových transakcií s výnimkou poskytovania služieb oslobodených od dane podľa článkov 132 a 135, ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom alebo dovozom tovaru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia článku 61 a článku 157 ods. 1 písm. a).