Murphy radí
Kolíska práva
Dôkazy majú väčšiu platnosť ako svedkovia.
Zisk, nech má hocijaký pôvod, vonia príjemne.
Nijaký zákon nie je dosť výhodný pre všetkých.
(Myšlienky bez cla)
Murphy a šťastie
Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.
Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.
Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Hlavným prínosom odborného pracovníka nie je produkcia hmotných vecí, ale generovanie nových myšlienok a odovzdávanie znalostí.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Ak ste šéfom, potom hlasný krik je dobrou náhradou jasného zraku.
Cesta pravdy je jediná, ale lož má tisíc chodníčkov.
Nie všetky hlavy sú dokonalé. Niektoré majú ešte vlasy.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Oheň a voda
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)