Mzdy rástli v októbri 2023 rýchlejšie ako inflácia
14. 12. 2023
Stalo sa tak prvýkrát od augusta 2021. Mzdy v októbri 2023 rástli rýchlejšie ako inflácia vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach a dosiahli reálny rast. Ekonomika však i naďalej zaznamenávala pokles zamestnanosti s výnimkou stavebníctva a informácií s komunikáciou, informoval v stredu Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Priemerná nominálna mesačná mzda sa podľa predbežných výsledkov v októbri medziročne najviac zvýšila o 17,6 % v reštauráciách a pohostinstvách na 721 eur. Dvojciferným tempom na 1477 eur vzrástli mzdy zamestnancov aj v priemysle, vo veľkoobchode na 1441 eur, maloobchode na 1088 eur a v ubytovaní 1093 eur. Rast miezd v ostatných vybraných odvetviach sa pohyboval od 7,9 % v predaji a oprave motorových vozidiel, kde októbrová priemerná mzda zodpovedala 1367 eurám, do 9,8 % vo vybraných trhových službách vo výške 1370 eur.
Odmena za prácu sa po zarátaní inflácie reálne zvýšila o 9,8 % v reštauráciách a pohostinstvách a tiež o 4 % v priemysle. Úroveň rastu prekročila o 3 % vo veľkoobchode, maloobchode aj v ubytovaní. Za prvých desať mesiacov tohto roka sa zvýšila nominálna mesačná mzda vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach, dvojciferne až v ôsmich z nich. Najviac sa zvýšila v odvetviach s nízkymi zárobkami, a to v ubytovaní o 14,6 % na 1070 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 14,4 % na 701 eur a v stavebníctve o 12,8 % na 1010 eur.
Reálne mzdy sa od začiatku roka do konca októbra zvýšili v piatich z desiatich sledovaných odvetví. Najviac sa zvýšili v ubytovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Reálna mzda v nich bola vyššia ako 2,5 %. Miernejším tempom mzdy rástli v stavebníctve, vybraných trhových službách a maloobchode. Na úrovni minulého roku zostali vo veľkoobchode. V ostatných odvetviach reálne mzdy medziročne klesli.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Rodičovská dovolenka sa bude počítať ako obdobie poistenia v nezamestnanosti
2. 12. 2009
Od 1. februára budúceho roka sa obdobie čerpania rodičovskej dovolenky na účely splnenia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti bude počítať ako obdobie platenia poistenia v nezamestnanosti. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú dnes poslanci NR SR definitívne schválili.
Zjednodušiť by sa mali aj povinnosti samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú zo zákona každoročne k 1. júlu povinné predkladať Sociálnej poisťovni (SP) výpis z daňového priznania. Podľa návrhu by samostatne zárobkovo činné osoby v daňovom priznaní vykazovali aj údaj o obdobiach výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. Údaje z daňového priznania následne Daňové riaditeľstvo oznámi Sociálnej poisťovni.
Sporenie v treťom pilieri sa zmení
1. 12. 2009
Od januára budúceho roka by sporenie v treťom pilieri malo byť lacnejšie. Systém poplatkov sa totiž zmení. Zavedie sa nový variabilný poplatok a zníži sa fixná odplata. Nový variabilný poplatok by si mali doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) účtovať pri zhodnotení majetku vo fondoch. Výška poplatku je stanovená na 5 % hodnoty zostatku na osobnom účte sporiteľa.
Nedá sa presne stanoviť o koľko sa poplatky znížia, zákon stanovuje hornú hranicu fixného poplatku. Túto hranicu spoločnosti musia dodržať. DDS-ky však môžu poplatky aj znížiť. Podľa pripravovanej novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení dôjde aj k ďalším zmenám. Upravia sa napríklad poplatky za prestup.
Práceneschopnosť na Slovensku
30. 11. 2009
Na Slovensku miera dočasnej práceneschopnosti dosiahla v októbri 3,93 %, čo je najvyššia októbrová úroveň za ostatných päť rokov. Oproti septembru tohto roka ide o nárast o 0,44 percentuálneho bodu. V porovnaní s októbrom minulého roka je to nárast o 0,40 percentuálneho bodu. Najnižšia práceneschopnosť za posledných päť rokov bola v októbri 2007, keď dosiahla 3,23 %. Vyplýva to zo štatistík zverejnených Sociálnou poisťovňou.
Najvyšší podiel na celoslovenskej miere PN mal Prešovský kraj, kde jej miera minulý mesiac dosiahla 5,59 %. Košický kraj za október vykázal priemernú mieru PN v hodnote 4,2 %. V Žilinskom kraji bola minulý mesiac priemerná miera dočasnej PN na úrovni takmer 4,2 %. V Trenčianskom kraji predstavoval tento ukazovateľ 4,15 %. V trnavskom kraji vzrástla miera dočasnej PN na 4,05 %, v Nitrianskom na 3,83 %, v Banskobystrickom na 3,47 % a v Bratislavskom
Väčšina Slovákov má príjem pod 20-tisíc Sk
30. 11. 2009
Väčšina zo zhruba štyroch miliónov pracujúcich či dôchodcov na Slovensku mala v minulom roku mesačný príjem menší ako 20 000 Sk (663,88 €).
Priemerná mzda dosahovala úroveň 21 782 Sk (723 €). Približne 200 ľudí dosiahlo príjmy vyššie ako milión korún (33 194 €) mesačne. Vyplýva to zo zisťovania jednej z vedkýň z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Mesačnými príjmami boli nielen mzdy či výnosy z prenájmu alebo úrokov, ale aj vyplácané starobné dôchodky a iné štátne sociálne dávky.
Najpočetnejšiu skupinu - asi 1,7 milióna ľudí, predstavujú v náhodne vybranom mesiaci ľudia, ktorí v priebehu minulého roka mali príjem do 10 000 Sk (331,94 €). Druhou najpočetnejšou skupinou - takmer 1,3 milióna - bola časť obyvateľov s príjmom od 10 000 do 20 000 Sk. Približne 700 000 ľudí disponovalo sumou 20 000 až 40 000 Sk (1327,76 €). Zvyšných zhruba 170.000 ľudí malo príjem vyšší ako 40.000 Sk.
Zväčšovali sa rozdiely medzi regiónmi Slovenska. Najpomalšie rástli príjmy v severovýchodnej časti krajiny. Presnejšie údaje o celkovom majetku Slovákov zatiaľ podľa nie sú k dispozícii.
Už v minulosti zaznievali názory, že rast priemernej mzdy v predchádzajúcich rokoch nemusel zachytiť reálny stav príjmov v spoločnosti. Napriek tomu, že priemerná mzda vlani stúpla napríklad v porovnaní s rokom 2005 o 4 508 korún (149,64 eur), nárast mohlo do veľkej miery spôsobiť napríklad zvyšovanie príjmov vrcholových manažérov. Koncom vlaňajška rástol priemerný starobný dôchodok na úroveň 9 431 korún (313 €).
Na Slovensku sú rozdiely v príjmoch výrazne nižšie ako v iných regiónoch sveta. Podľa dávnejšej štúdie od polovice deväťdesiatych rokov vzrástol majetok najbohatších ľudí planéty na zhruba 33 biliónov dolárov (25 biliónov €, 753 biliónov Sk) z asi 16,6 bilióna dolárov (11 biliónov €, 331 biliónov Sk). Na druhej strane sa od roku 1960 do roku 2000 takmer trojnásobne rozrástla skupina najchudobnejších krajín. Do kategórie najzaostalejších štátov podľa medzinárodne uznávaných kritérií bolo zaradených na prelome milénia 71 krajín z pôvodných 25.