Mzdy porastú o päť percent
7. 3. 2018
Príchod nových investorov, ale aj investície tých súčasných prispievajú k rýchlemu rastu platov v krajine. Mzdy v krajine sa podľa prieskumu spoločnosti KPMG chystajú zvyšovať štyri z desiatich slovenských firiem. V najbližších dvanástich mesiacoch by chcelo platy zvýšiť 86 percent slovenských spoločností, takmer dve pätiny z nich o viac ako päť percent. Kým na Slovensku podľa prieskumu KPMG verí v zlepšenie ekonomickej situácie v tomto roku až 41 percent respondentov, v Českej republike to neuviedlo ani 30 percent opýtaných.
Zamestnanci môžu profitovať aj zo zmien v legislatíve. Ide o úľavy na trináste a štrnáste platy, príplatky za prácu v noci či povinnosť zamestnávateľov zverejňovať v pracovných inzerátoch základnú zložku mzdy. Či sa však život tých, ktorí chodia do práce, ako aj situácia ich rodín reálne zlepšia, nie je také samozrejmé. „Zvyšovanie platov je určite krok, ktorý pomôže zvýšiť životnú úroveň na Slovensku,“ myslí si ekonomický analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Vyššie mzdy by tiež mohli pomôcť ekonomike, podľa Tomčiaka budú totiž domácnosti iste viac míňať, čo ešte viac podporí hospodársky rozmach. Upozorňuje však aj na riziko. „Zvyšovanie platov prinesie so sebou i rast inflácie. Na to by mali myslieť predovšetkým centrálna banka a vláda, od ktorých sa v tomto štádiu ekonomického cyklu očakáva postupné uťahovanie opaskov. Inak hrozí prehriatie ekonomiky s následnou recesiou,“ vraví Tomčiak. Možno očakávať, že finančne si polepšia najmä ľudia pracujúci vo veľkých firmách so zahraničným kapitálom. „Rast platov je skutočne najpravdepodobnejší v nadnárodných spoločnostiach. Ale i stredne veľké a veľké slovenské podniky budú musieť zvýšiť ohodnotenie svojich zamestnancov,“ dodáva analytik. Pri malých firmách bude situácia zložitejšia. „Na jednej strane musia odmeny zamestnancov zvyšovať, aby im neodchádzali do iných firiem, na druhej strane majú malé firmy často veľmi malú kapitálovú rezervu,“ vraví. Slovenskej ekonomike sa bude v tomto roku dariť a rast platov určite podporí domácu spotrebu, no možno očakávať aj iný efekt, v podobe zvýšených investícií do kapitálu. Tomčiak upozorňuje, že výrobné podniky budú nakupovať stroje a robotické zariadenia, pretože bez automatizácie nebudú schopné pokryť zvyšujúci sa dopyt po slovenských výrobkoch. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa cyklické oživenie európskych ekonomík prejavuje aj na trhu práce. „Nielen na Slovensku, ale prakticky v celom regióne pozorujeme pokles nezamestnanosti sprevádzaný zvýrazňujúcim sa nedostatkom dostupnej pracovnej sily, čo sa následne prejavuje aj na vyššom tlaku na rast miezd. Vo väčšine krajín regiónu pritom mzdy v minulom roku rástli dokonca o niečo rýchlejšie ako na Slovensku,“ vraví Koršňák. Rast miezd podľa neho prechádza naprieč odvetviami ekonomiky. „Hoci sa očakáva, že aktuálny ekonomický cyklus sa pomaly blíži k svojmu vrcholu, situácia na trhu práce by sa zásadnejšie nemala zmeniť ani v tomto roku. Nedostatok vhodnej a dostupnej pracovnej sily v regióne bude naďalej tlačiť aj na rast miezd, pričom dynamika ich rastu by sa mohla ďalej zrýchľovať. Na druhej strane, z rastu miezd viac ukrojí inflácia, a tak predpokladáme, že reálny rast miezd na Slovensku sa udrží v priemere na úrovniach tesne nad tri percentá,“ vraví Koršňák. To by malo naďalej podporovať aj spotrebu domácností, dynamika jej rastu by podľa očakávaní analytikov mohla ostať približne na úrovniach, ktoré sme videli v minulom roku.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Návrh zmeny zákona o rodičovskom príspevku
9. 9. 2009
Rodičovský príspevok na výšku minimálnej mzdy nenarastie pre každého rodiča. Ľudia, ktorí boli bez práce a bez peňazí už pred narodením dieťaťa alebo pracovali krátko, budú na tom rovnako ako dnes. Dávka patrí ženám, ktoré boli zamestnané najmenej 270 dní z dvoch rokov pred pôrodom alebo si na nemocenské poistenie prispievali ako nezamestnané či živnostníčky.
Ministerstvo práce predložilo do pripomienkového konania dlho očakávaný návrh zmeny zákona o rodičovskom príspevku. Pôvodne sa vláda zaviazala, že do roku 2010 zvýši tento príspevok na úroveň minimálnej mzdy.
Podľa návrhu zákona by sa mal príspevok zvýšiť iba tým, ktorí si príspevok na materskú dávku odvádzali vopred. Dávka patrí ženám, ktoré boli zamestnané najmenej 270 dní z dvoch rokov pred pôrodom alebo si na nemocenské poistenie prispievali ako nezamestnané či živnostníčky.
Týmto návrhom by sa podpora štátu zachovala pre všetkých rodičov aspoň na úrovni súčasného stavu. Deliaca línia zohľadňuje, či si na obdobie materskej matka prispievala. Zároveň je zachovaná aj solidarita s nepracujúcimi matkami - tiež dostanú príspevok.
Rastie záujem o pripoistenie v prípade nezamestnanosti
9. 9. 2009
Pripoistenie v prípade nezamestnanosti po strate práce garantuje pravidelné mesačné dávky. Počet klientov, ktorí uzavreli takéto zmluvy rastie. Poisťovacie spoločnosti ponúkajú takéto pripoistenie v rámci životného poistenia.
Pripoistenie v prípade nezamestnanosti má zabezpečiť náhradu príjmu v prípade, že poistenec zostane bez práce. Vyplácaná suma sa môže vyšplhať až na 75 % dovtedajšieho príjmu poistenca. Výška poistného sa líši podľa regiónu a závisí aj od vzdelania klienta. Podľa metodiky ústredia práce nezamestnanosť ku koncu júna presiahla štvorročné maximum 12 %.
Kajmanským ostrovom hrozí zavedenie priamych daní
7. 9. 2009
Vďaka turizmu a statusu daňového raja sú Kajmanské ostrovy pokladané za bohatú krajinu. Tento ostrovný štát v Karibiku však tvrdo zasiahla svetová finančná kríza. Krajina, ktorá je plná bánk a účelových firiem je na pokraji bankrotu. A pretože vláda nemá peniaze, hrozí napríklad zavedenie priamych daní.
Počet turistov, ktorí sú najväčším zdrojov príjmov štátu, sa od začiatku svetovej hospodárskej krízy výrazne znížil. Podstatne v tomto daňovom raji klesol aj obchod s finančnými službami.
Britská vláda navrhuje teraz bývalej kolónii zavedenie priamych daní, aby sa vláda vyhla bankrotu. Vážnosť situácie dokladuje aj list predstaviteľa britského ministerstva zahraničných vecí adresovaný premiérovi Kajmanských ostrovov, v ktorom mu v budúcnosti odporúča zaviesť nové dane.
Zavedenie priamych daní by pre asi 50 tisíc obyvateľov ostrova, ktorí doteraz platili iba nepriame dane bolo novotou. Takáto "daňová sloboda" bola dôvodom, že sa štát stal významným finančným centrom a lákal mnohých majiteľov firiem, ktorí si na ostrove založili účelovú firmu.
V bývalej britskej kolónii v súčasnosti sídli približne 80 000 firiem, z toho 800 poisťovní a 269 bánk. Navyše, viac hedžových fondov nie je registrovaných nikde vo svete. Na každých päť obyvateľov pripadá jeden hedžový fond. Banková licencia na Kajmanských ostrovoch stojí cca 620 000 USD.
K 30. júnu 2009 dlh Kajmanských ostrovov predstavoval podľa mediálnych správ asi 600 miliónov USD. Londýn krajine odmietol poskytnúť záchranné úvery vo výške 465 miliónov USD. Podmienil to predložením plánu na zníženie výdavkov. Blahobyt Kajmanských ostrovov by nemal závisieť od tých, ktorí sa daniam vyhýbajú v iných štátoch.
Premiér Kajmanských ostrovov však zatiaľ odmieta zavedenie priamych daní.
Prisľúbil, že urobí pre zvládnutie terajšej komplikovanej situácie všetko bez toho, aby ohrozil turistický priemysel a finančný sektor.
Premiér tvrdí, že krajine bankrot zatiaľ nehrozí. Jej majetok je vyšší ako dlhy.
Aktivity odborov pri zmiernení dopadov hospodárskej krízy
7. 9. 2009
Podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov by sa opatrenia na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy mali odvíjať tromi základnými smermi. Prvým opatrením by malo byť úsilie o obnovu exportu. Druhým významným krokom je rozvoj domácej infraštruktúry a výstavba diaľnic. Tretím dôležitým opatrením by malo byť zvýšenie domácej spotreby.
Tieto tri kroky by mali umožniť zvýšenie miezd a reguláciu cien potravín, aby ľudia za tovarom necestovali do zahraničia. Prezident Konfederácie odborových zväzov to konštatoval v rámci otvorenia letnej školy Paneuropean Regional Council (PERC) - Celoeurópska regionálna rada.
Prezident vyjadril spokojnosť s protikrízovými opatreniami vlády. Veľmi pozitívne hodnotí, že vláda zagarantovala vklady občanov, čím sa finančný sektor stabilizoval. Slovenský finančný trh je zdravý a má určitú likviditu, takže Slovensko má výhodnú pozíciu oproti niektorým európskym krajinám.
Svoje medzinárodné skúsenosti na letnú školu PERC okrem iných prezentovať aj generálny tajomník Medzinárodnej odborovej konfederácie, generálny tajomník Európskej odborovej konfederácie a prezident PERC.
Všetci zúčastnení sa zhodli, že v čase svetovej hospodárskej krízy je výmena skúseností veľmi dôležitá, nakoľko jej dopad sa najviac dotkol práve zamestnancov, ktorým treba pomáhať, a nutné je prijímať opatrenia na ochranu ich pracovných miest.
Európska letná škola PERC potrvá do 9. septembra. Jej nosnou témou je výmena skúseností z opatrení prijatých na riešenie hospodárskej a finančnej krízy v jednotlivých krajinách Európy. Na podujatí sa zúčastňuje viac ako sto účastníkov z európskych krajín.
PERC ako Paneurópska regionálna rada odborov bola založená 19. 3. 2007 v Ríme.