Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ak súhlasíte so všetkým, nikto vás nebude mať rád.

Je pekné, keď je niečo pekné, ale čo s tým, keď to nie je užitočné?

Komu dal boh úrad, tomu dal i moc. Potom však prišla žena a bolo všetko ináč.

Pokrok je akt výmeny starých starostí za nové.

Nikdy nie ste v takom zlom postavení, aby ste sa nemohli ocitnúť v ešte horšom.

Riešenie problému zvyčajne spočíva v nájdení riešenia, ale to je vždy problém.

Ak sa vám zdá, že dostávate od života menej, ako vám prináleží, o chvíľu zistíte, že máte viac, ako si zaslúžite.

Ak budete dostatočne trpezliví, nakoniec vám zostanú len bezcenné informácie.

Najväčším umením je správne sa mýliť.