Tri popoludní je už buď príliš neskoro, alebo príliš zavčasu na čokoľvek, čo chceš urobiť. (Franklin)

Keď si ostatní myslia, že človek je už na konci, až potom musí správne začať pracovať. (Konrad Adenauer)

Kto nepozná prístav, do ktorého sa chce plaviť, tomu nie je žiadny vietor priaznivý. (Seneca)

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?

Aká je hodnota slovenskej koruny? Skúste si požičať v banke a uvidíte.

Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.

Keď už všetky informácie perfektne zapadajú do seba, tak o chvíľu sa dozviete niečo, čo všetko obráti naruby.

V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.

Neprijímajte rady, ak možno prijímať peniaze!